Šťuka severná

Niečo o Šťukách

Známe druhy šťúk:
– Šťuka severná (Esox lucius), česky Štika obecná
– Šťuka americká (Esox americanus), s dvoma poddruhmi (Esox americanus americanus) a (Esox americanus vermiculatus)
– Šťuka obrovská (Esox masquinongy)
– Šťuka mriežkovaná/Štika černá (Esox niger)
– Šťuka amurská (Esox reichertii)

Rozšírenie a výskyt:

Žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Nájdeme ju v celej Európe okrem Pyrenejského polostrova, v južnej časti Talianska a v časti Balkánskeho polostrova. Obýva aj vody v Ázii a v severnej Amerike. U nás je vo väčšine vôd. Je veľmi prispôsobivá. V tečúcich vodách sa s ňou môžeme stretnúť od ústia až po horné úseky tokov max. do 700 m n. m. V stojatých vodách aj ramenách s výnimkou vysokohorských vodách a nádrží s nízkymi hodnotami pH. Uprednostňuje stojaté a pomaly tečúce vody, v ktorých sa zdržiava v zárastoch vodných rastlín a nehybne striehne na korisť. Bežne ju stretnete spolu so Sumcom a Ostriežom na jednom stanovišti. Všetky známe druhy sú dravé.

Popis:

Má valcovité, silne pretiahnuté telo, dlhú hlavu a hlboko rozštiepené ústa. Na spodnej čeľusti má silné, nerovnako veľké zuby. Čeľuste šťuky severnej obsahujú až 700 dovnútra naklonených zubov, takto ľahšie uchopí a najmä udrží svoju korisť, opotrebované zuby sa postupne vymieňajú. Zuby má aj na iných kostiach, sú však menšie a zahnuté hrotmi dozadu. Šupiny sú malé, pozdĺžne, oválne a pevne zarastené d koži. Zafarbenie je veľmi variabilné. Chrbát býva hnedozelený, brucho biele až nažltlé. Telo býva pokryté nažltlými škvrnami, na bokoch sú niekedy tmavšie zvislé pruhy. Chrbtová plutva je posunutá nazad, nad análnu plutvu. Šťuka severná rastie veľmi rýchlo a dosahuje dĺžku až vyše 1,5 m a hmotnosť 35 kg. Je najdokonalejší sladkovodný dravec – je považovaná za „žijúcu fosíliu“ pretože jej prvok Esox lepidus žijúci zhruba pred 20 mil. rokov bol šťuke po všetkých stránkach okrem veľkosti podobný, dosahoval dĺžku okolo 5 metrov. Stavba tela je prispôsobená rýchlym útokom, nie je stavaná na prekonávanie väčších vzdialeností. Ročný príjem potravy priemernej šťuky severnej predstavuje zhruba 4 až 8 násobok jej vlastnej hmotnosti. Najčastejšie sa lovia ryby dlhé okolo 60 cm, ktoré sú staré zhruba 4 roky. Ročná šťuka má bežne 25 cm, ale nie je problém aby pri ideálnych podmienkach dosiahla za rok dĺžku aj 40 cm. Neskôr sa jej rast spomaľuje pričom 20 ročná šťuka môže dorásť až do dĺžky 140 cm a vážiť až 30 kg.

Detailný pohľad na hlavu Foto: Copyright Jiří Bohdal www.naturfoto.cz/stika-obecna-fotografie-1072.html	Často ju môžeme nájsť aj pri dne na šikmých svahoch v plytkej vode. Foto: Copyright 2016 Antonín Šimčík

Biológia:

Pre šťuky sú značne atraktívne miesta s členitým dnom a možnosťou úkrytov. Takéto miesta sú trvalo obsadzované a pokiaľ je ich obyvateľka ulovená, netrvá dlho a jej miesto zaujme iná šťuka. Šťuka je viac-menej teritoriálnou rybou, no najmä v prostredí riečnych revírov je schopná značných presunov podmienených meniacim sa stavom vody, obsahom kyslíka, hľadaním miest vhodných pre neres, prezimovanie apod. V stojatých vodách sa väčšina šťúk pohybuje len v rozsahu niekoľko stoviek metrov. Časť populácie na svoje momentálne stanovisko nie je upätá. Pohlavne dospieva 1–3 rokom. Šťuka sa po vyliahnutí živí krátky čas planktónom. Už od veľkosti 15 mm je schopná loviť larvy vodného hmyzu. Keď dosiahne dĺžku zhruba 50 mm, začína sa živiť takmer výlučne rybami. Za nepriaznivých podmienok, pri nedostatku mlade iných druhov rýb rastú šťuky veľmi nerovnomerne. Rozdiely vo veľkosti rovnako starých šťúk sú značné. Menšie jedince sú potom ľahkou a vítanou korisťou väčších. Pri šťukách sa teda bežne vyskytuje kanibalizmus. Pritom šťuka môže byť kanibalom už od 21 mm. Častejšie však až od 100 mm. Neresí sa skoro na jar marec–apríl, hneď po roztopení ľadu, pri teplote okolo 3 až 6 °C. Samica vypúšťa bežne 15000–20000 ikier na kilogram svojej hmotnosti. Vypúšťa ich na veľkú plochu kde sú oplodňované rôznymi samcami. Výhodné sú miesta porastené rastlinami, kde sa môžu mladé jedince dobre skrývať. Šťuky sa vytierajú v pároch na pobrežné porasty. Vtedy tiahne do celkom plytkých vôd a stáva sa tak ľahko dostupnou korisťou pytliakov. Dožíva sa maximálne 25 rokov. No dospelosti sa dožije len málo z nich. V dospelosti je požieraná vydrami a kormoránmi, v mladosti volavkami a ostatnými dravými rybami.

Na jazerách sa šťuky vedia skryť a striehnuť na korisť aj v miestach, ktoré nie sú prirodzené, ale vznikli antropogénnym vplyvom. Foto: © 2005 Peter Kundis, STUBA DIVERS	Šťuka si pochutnáva na uhynutej rybe. Foto: © 2005 Peter Kundis, STUBA DIVERS

Jej význam

Je cennou športovou rybou. Má hospodársky význam ako prirodzený regulátor premnožených populácií burinných rýb. Živý sa aj uhynutými či nemocnými rybami, je teda prirodzeným regulátorom. Má chutné mäso.

Pripravil: Miroslav Zverka

Použitá literatúra:

Ryby v naších vodách: http://hrudik.sweb.cz
Původní druhy ryb: http://www.rybareni.com/seznam/stika.htm
Rybárčina – Ladislav Smrek: http://www.smrek.net/index.php/pleskac-vysoky-6