Štrkovecké jazero – Bratislava

História vzniku Štrkoveckého jazera

Do Ružinova ešte v 50-tych rokoch siahalo z Malého Dunaja cez Vrakuňu Mlynské rameno. Jeho existencia bola potlačená výstavbou sídliska v tejto mestskej časti. V jazere, ktoré zostalo pozostatkom Mlynského ramena, začala ťažba štrkopieskov na účely stavebníctva. Vzniklo jazero s plochou 56 000 m². Najplytkejšie je v strede (je hlboké 2,5-5 m), práve tam stál bager, ktorý ťažil štrk.

Blízka minulosť

Technické práce, resp. opatrenia realizované v rámci revitalizácie Štrkoveckého jazera, ktoré svojou povahou ovplyvnili kvalitu vody a oživenie jazera prebiehali v rokoch 1994–1997. Počas revitalizácie sa uskutočnili nasledovné úpravy:
- odbahnenie jazera a odstránenie mechanických nečistôt
- brehové a sadové úpravy
- vybudovanie hniezdisk a výsadba vodných rastlín v ich okolí
- kosenie a vyťahovanie vykosených vodných makrofýt
- rekonštrukcia kanalizácie na východnej strane jazera.

Odbahnenie jazera bolo uskutočnené v mesiacoch jún až október 1995. Z jazera bolo odsatých 14 270 m³ kalu a odstránených 9,46 t mechanických nečistôt. Hneď nasledujúce vegetačné obdobie po odbahnení, jazero zarástlo bujnou makrofytnou vegetáciou (stolístok klasnatý). Bolo uskutočnených niekoľko kosení vodných rastlín potápačmi.

V rámci revitalizácie sa pristúpilo k brehovým úpravám, ktoré spočívali v rekonštrukcii pôvodného brehového opevnenia už značne zerodovaného a poškodeného vytvoreného lomovým kameňom a kusmi betónových panelov a vo vybudovaní nového brehu, ktorý bol tvorený lomovým kameňom a štrkom. Novovytvorený brehový štrkový obsyp má okrem spevnenia brehov dôležitú úlohu filtra pre splaveniny z brehov jazera.

Vytvoril sa tu umelý vodný biotop, vhodné prostredie pre viaceré hniezdiace druhy vodného vtáctva. Takzvaný umelý plávajúci ostrov je umiestený v SZ rohu, v blízkosti terasy hotela Junior.

Uskutočnila sa rekonštrukcia kanalizácie na východnej strane jazera, ktorá bola 20 rokov vyústená do jazera. Táto kanalizácia zberala dažďové vody z priestoru parkoviska pred garážami. Do tejto kanalizácie nelegálne ústila i splašková kanalizácia z espressa Labuť. Namiesto nej bola vybudovaná nová kanalizácia s napojením do centrálneho zberača B na západnej strane jazere. Stavebná časť bola skolaudovaná v dvoch etapách, v lete 1997 (brehové a sadové úpravy) a v januári 1998 (kanalizácia).

Monitoring Štrkoveckého jazera prebieha od roku 1996. Monitoringom je možné včas zachytiť všetky podstatné zmeny v kvalite vody, ktorú je potom možné do určitej miery ovplyvňovať najmä riadeným rozvojom vyšších rastlín (kosením makrofýt).

Prehľad kolísania výšky vodnej hladiny na Štrkoveckom jazere v období merania v rokoch 1996–2004	Prehľad mikrobiologických ukazovateľov

Grafy boli zverejnené dňa 24. 12. 2005 na linku mestskej časti Ružinov:
http://www.ba-ruzinov.sk/index.php?sp=31

V súčasnosti je jazero pre obyvateľov Bratislavy vyhľadávaným kultúrno-spoločenským a oddychovým priestorom.

Biotop

V severozápadnom rohu jazera taktiež prebehla úprava biotopu. Boli tu vysadené vysoké trstiny. Vtáctvo využíva toto miesto ako útočisko pre svoju ochranu. Biotop tvorí prevažne Pálka širokolistá (Typha latifolia).

Pred revitalizáciou sa vo vode hojne vyskytovali sinice a riasy. Sinice sú vôbec najstaršími mikroorganizmami na našej planéte. Pri ich premnožení voda získa intenzívny zelený zákal sprevádzaný možným zápachom, nulovou priehľadnosťou, zhoršeným kyslíkovým režimom. Vo vode sa tvoria toxické látky, ktoré negatívne vplývajú na celý biotop. Premnožené riasy a sinice sa zo stojatých vôd nedajú odstrániť.

Vodné rastlinstvo

Primeraným množstvom rastlín v jazere je možné udržiavať kvalitný stav vody. Vyššie rastliny odčerpávajú živiny rozpustné vo vode, upravujú kyslíkový režim vody a tak potláčajú rozvoj nižších rastlín – sinice a riasy (vodný kvet).

Najčastejším druhom baktérii v Štrkoveckom jazere sú kolóniové a vláknité druhy.

Sinica Microcystis aeruginosa samovoľne pláva v hornej časti vody. Vytvára malé guľôčky – zhluky zelenkastej farby (až do veľkosti 0,5 cm).

Sinica Oscillatoria limosa – jej vlákna žijú na dne jazera. Po uvoľnení vytvárajú na hladine rôzne veľké chumáče. Usadzujú sa hlavne pri brehu ku ktorému fúka vietor, prípadne ich môžeme vidieť aj v strede jazera pri zmene smeru vetra. Pri brehu tvoria niekoľko metrov široké koberce.

Hlavné rastlinné druhy:
Stolístok klasnatý (Myriophyllum spicatum) je v jazere pôvodným druhom. Vyrastá z dna a jeho dĺžka môže dosahovať 3–5 m. Vyrastá až k hladine a pri kvitnutí jeho kvet vyrastá až nad hladinu.

Chary (Chara hispida, Chara fragilis) sú v jazere novými rastlinnými druhmi, porastajú iba dno. Podobne ako Stolístok aj Chary plnia úlohu regulátora odčerpávania živín z vody a zabraňujú tak premnoženiu siniciam a riasam. Chary predstavujú najvyšší vývojový stupeň zelených rias. Chary sú veľmi stará skupina rias. Zvápenatené oospóry (gyronity) sú známe už zo silúru a našli sa aj v neskorších geologických obdobiach.

Menej zastúpené druhy:
Riečňanka prímorská (Najas marina)
Truskavec obyčajný (Hippuris vulgaris)
Zanichelka močiarna (Zannichellia palutris)
Červenavec kučeravý (Potamogeton crispus)
Červenavec hrebenatý (Potamogeton pectinatus)

Zeleň je dookola celého jazera a vytvára tak dobré predpoklady na oddychovú oblasť, čo je význačné pre túto lokalitu.	Našej prítomnosti sa tešia aj najmladší, neodolajú pokušeniu s nami stráviť aspoň krátku chvíľu a možnosti niečo sa spýtať.

Vodné vtáctvo

Plní dôležitú úlohu pri udržiavaní biologickej rovnováhy v jazere. Vďaka tomu, že jazero ja migračnej dráhe sťahovavých vtákov, ktorá vedie pozdĺž Dunaja, môžeme tu nájsť doposiaľ zistených až 25 druhov vtákov, z toho 11 chránených.

Najčastejšími druhmi vyskytujúcimi sa na jazere sú:
Labuť hrbozobá (Cygnus olor)
Kačica divá (Anas platyrhynchos)
Kačica lyžičiarka (Anas clypeata)
Chochlačka sivá (Aythya ferina)
Chochlačka vrkočatá (Aythya fuligula)
Lyska čierna (Fulica atra)
Čajka smejivá (Larus ridibundus)

Ryby

V jazere sa vyskytujú druhy rýb, ktoré sem priniesli vtáky alebo ich vysadili rybári. Jazero tvorí rybný revír s charakterom kaprovitej vody. Lokalita je evidovaná pod registračným číslom 1-1080-1-1 (kapor, šťuka, zubáč, úhor).

Bežné druhy:
Kapor rybničný (Cyprinus carpio)
Pleskáč vysoký (Abramis brama)
Plotica červenooká (Rutilus rutilus)
Belička európska (Alburnus alburnus)
Slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus)
Lieň sliznatý (Tinca tinca)
Karas striebristý (Carassius auratus)
Úhor európsky (Anguilla anguilla)
Jalec tmavý (Leuciscus idus)

Dravé ryby v jazere:
Šťuka severná (Esox lucius)
Zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca)
Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis)
Sumec veľký (Silurus glanis)

Iné:
Korytnačka písmenková (Trachemys scripta elegans)

V minulosti bolo jazero zarybnené aj bylinožravými rybami:
Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
Tolstolobik pestrý (Hypophyhalmichthys nobilis)

Kolektív STUBA DIVERS