Rak bahenný

Niečo o rakoch

Kolonizácia Dunaja nepôvodnými druhmi, ako je Orconectes limosus (rak pruhovaný) a Pacifastacus leniusculus (rak signálny), predstavuje pre populácie pôvodných rakov v nižších oblastiach hlavných prítokov rieky Dunaj na Slovensku vážnu hrozbu. Je to práve A. leptodactylus, ktorý je v dôsledku kolonizácie druhov O. limosusa P. leniusculus v Dunaji vo ážnom ohrození. Tieto dva nepôvodné severoamerické raky sú prenášačmi račieho moru, na ktorý sú naše európske druhy náchylné, a dôsledkom infekcie masovo umierajú.

U nás sú najčastejšie tri druhy:
– Rak bahenný (Astacus leptodactylus)
– Rak riečny (Astacus astacus)
– Rak riavový (Austropotamobius torrentium)

Najmenším a najzriedkavejším druhom z našich rakov je rak skalný – riavový (Astacus torrentium).

Rozšírenie a výskyt:

Pôvodne Rak bahenný obýval prímorské časti Čierneho a Kaspického mora. Do západnej Európy sa dostal v 18. stor. po nových kanáloch spojujúcich Volhu a Dunaj. Ďalej riekami ústiacimi do Onežského a Ladožského jazera. Potom sa presunul aj do Baltského prímoria. K nám bol rak bahenný dovezený v roku 1892 po epidémiách račieho moru z Poľska (Haliča). Teraz patrí medzi najviac rozšírené raky v Európe. Vyhovujú mu viacej stojaté (a veľmi zabahnené), alebo veľmi pomaly tečúce vody. Oproti rakovi riečnemu vykazuje vyššiu odolnosť voči organickému znečisteniu a má menšie nároky na množstvo potrebného kyslíka rozpusteného vo vode.

Popis:

Telo má pokryté pancierom. Vonkajšia kostra je tvorená chitínom a uhličitanom vápenatým. Telo sa skladá z hlavohrude a bruška, na hlavohrudi sú dva páry tykadiel; dlhšie – hmat, kratšie – čuch. Oči sú umiestnené na pohyblivých stopkách. Na spodku hlavohrude sú malé nožičky, slúžiace na pridržiavanie potravy. Potravu rozdrvuje hryzadlami a čeľusťami. Na hlavohrudi má ešte 5 párov končatín, z toho 3 sú zakončené klepietkami. Najmohutnejší je 1. pár klepiet, slúžiaci na chytanie koristi a bránenie sa, ostatné zabezpečujú pohyb, čistenie tela a podávanie potravy.

Detailný pohľad na hlavu Foto: Copyright 2011 Peter Sumec Sýkora	Rak bahenný – pohľad na celé telo zboku. Foto: Copyright Neil Phillips www.flickr.com/photos/7391668@N03

Biológia:

Telo má dlhšie a užšie, ale masívne. Veľmi tŕnitá hlavohruď, stredne nazelenalého, žltohnedého až svetlohnedého zafarbenia. Zospodu má svetlo žltú farbu. Veľmi štíhle klepetá (leptodactylus = „štíhloprstý“) bez zubov na ostrí, zo spodnej strany svetložlté. Povrch klepiet je drsný. Dlhé, úzke a špicaté rostrum a dva páry postorbitálnych líšt. Oproti iným našim rakom má hroty po stranách jednotlivých článkov zadočku. Stáva sa obeťou „račieho moru“ čo je pleseň Aphanomyces astaci. Raky radíme k desaťnožcom (Decapoda). V bazálnom článku tykadielok majú statocystu. Bruškové nohy slúžia samiciam na prichytávanie oplodnených vajíčok, u samca sú prvé dva páry pleopodov premenené na pomocné kopulačné orgány – gonopody. Rak na stavbu nového panciera potrebuje obnoviť zásobu CaCO3. Túto zásobu má pripravenú v tzv. račích očkách (zrnká uhličitanu vápenatého v bočných puzdrách pažeráka). Živí sa telami mŕtvych živočíchov, drobnými vodnými živočíchmi, rastlinami s obsahom vápnika, ako je vodný mor, (růžkatec, rdest), stolístok. Tiež žerie drobné mäkkýše. Je to všežravec, ktorý loví v noci. Končatinami víri vodu, ktorá stále prúdi okolo žiaber. Bruško je zakončené chvostovou plutvičkou. Samice majú menšie klepetá a väčší zadoček, samce naopak. Pária sa na jeseň, zvyčajne v októbri a novembri, pri teplote 5°C. Samice potom v rozmedzí 2 až 45 dní nakladie vajíčka (až 300) na pleopody. V máji až júni sa liahnu malé raky. V tomto období samice často neprijímajú potravu. Raky sú schopné reprodukcie od 3 rokov. Môže sa krížiť s rakom riečnym. Pohlavné rozmnožovanie: 1. zima – vajíčka, 2. jar – vyliahnutie, 3. postupný rast panciera (niekedy ho zvliekajú). Vyhovujú mu vody s teplotou 10–22 °C, kyslosťou 6–7 pH, tvrdosťou 7–8,7 °dGH. Dorastá do max. dĺžky 25 cm ojedinele do 30 cm, váhy do 200 g a dožíva sa 20 rokov.

Jeho význam

Je ohrozený druh živočícha.

Pripravil: Peter Sumec Sýkora

Použitá literatúra:
Raci kvalitne: http://raci.kvalitne.cz/atlas/data/?page=Astacus_leptodactylus
Ako zachrániť pôvodné raky?: http://science.dennikn.sk/clanky-a-rozhovory/ziva-priroda-a-chemicke-vedy/biologia-a-chemia/2640-ako-zachranit-povodne-raky
Boris Lipák: Je rak bahenný (Astacus leptodactylus) našim najohrozenejším rakom? (pdf 0,87 MB) http://files.limnospol.sk/200001201-cf636d05aa/2014_8_2_Lipt%C3%A1k.pdf
Eduard Stloukal & Daniel Gruľa: VÝSKYT RAKA BAHENNÉHO (ASTACUS LEPTODACTYLUS) NA SLOVENSKU (pdf 1,77 MB) http://www.ffs.sk/pdf/FFS-18-23-Stloukal-Grula-2013.pdf