Foto: © 2005 STUBA DIVERS,
Peter SýkoraHrúz škvrnitý/Guláška
Predstavujeme vám rybu, ktorá síce nedorastá do kapitálnych rozmerov a váhy, ale je dôležitou zložkou potravy dravcov. Žije vo všetkých pásmach vôd, prednosť dáva piesčitému a kamenistému dnu. Je teda rybou dna. Na plytčinách ich niekedy môžeme pozorovať ako „sedia“ pritisnutí ku dnu hlavou proti toku a čakajú na potravu, ktorú im prinesie riečny prúd. Môžeme ich loviť na jemné náčinie, nástrahou môžu byť drobné červy, kostné červy alebo guličky cesta, pričom samotné sa využívajú ako nástražné rybky, ktoré je možné loviť do čereňa.
Hrúz škvrnitý má na našom území ešte tri príbuzné druhy, a to hrúza fúzatého, hrúza bieloplutvého a hrúza Kesslerovho. Výskyt týchto troch druhov je však vzácny.
Niečo o Hrúzoch
V Európe žije päť druhov rodu Gobio:
– Hrúz škvrnitý (Gobio gobio), pôvodný názov aj Hrúz obyčajný
– Hrúz bieloplutvý (Gobbio albipinantus), (Romanogobio albipinnatus)
– Hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri)
– Hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus)
– Hrúz fúzatý Fričov (Gobio uranoscopus Frici)
Hrúz škvrnitý (Gobio gobio) má voči ostatným druhom hrúzov pomerne vysoké telo a z bokov sploštené, tvar brucha je rovný.
Rozšírenie a výskyt:
Hrúz škvrnitý patrí na našom území medzi pôvodný druh. Žije v skupinách v tečúcich a stojatých vodách bohatších na kyslík, kde sa zdržuje v úkrytoch medzi kameňmi. Je možné sa s ním stretnúť aj v úsekoch s bahnitým dnom. Pokiaľ je v revíre šťuka, ostriež alebo zubáč, býva jeho výskyt týmito dravcami ovplyvnený na minimum, záleží na množstve spomínaných dravcov. Nájdeme ho takmer v celej Európe a severnej časti Ázie. Vytvára radu ekologických a geografických foriem. V našich vodách patrí k najrozšírenejším a najpočetnejším druhom. Vyskytuje sa vo všetkých rybích pásmach potokov a riek, v rybníkoch, kanáloch a ďalších typoch vodných nádrží.
Popis:
Má vretenovité telo s pretiahnutou chvostovou časťou. Spodné vysúvateľné ústa majú v kútikoch dva fúzy, dosahujúce k prednému okraju oka. Hrdlo je často hladké, bez šupín. Chrbát je sfarbený hnedo až hnedozelene, boky sú svetlejšie a majú 6–12 veľkých tmavých škvŕn, umiestnených za sebou v pozdĺžnej línii. Brucho je svetlo modrasté. Chrbtové, prsné a chvostová plutva sú šedožlté a majú priečne pruhy, zložené z malých čiernych škvŕn. V chrbtovej plutve sú 3 tvrdé a 7 mäkkých paprskov, v ritnej plutve 2-3 tvrdé a 6-7 mäkkých. V chvostovej plutve tvoria tieto škvrny obyčajne tri, niekedy aj viacej pruhov. V postrannej čiare je 39–43 šupín, nad ňou 5–6, pod ňou 3-4 šupiny. Požerákové zuby sú dvojradové.
|
|
|
Detailný pohľad na hlavu Foto: Copyright Lubomir Hlasek www.hlasek.com/gobio_gobio1sk.html
|
Rád sa zdržiava pri dne o čom nasvedčujú aj jeho ústa. Foto: Copyright Peter Sumec Sýkora
|
Biológia:
Plod sa živí zooplanktónom, väčší jedinci bentickými organizmami – larvami, vláknitými riasami a detritom. Rozmnožuje sa v mesiacoch máj až jún. Pohlavne dospieva v druhom roku života. Samce majú v čase trenia jemnú vyrážku. Samice sa vytierajú v 3–4 dávkach, s odstupom 7–10 dní, pri teplote vody 12–18°C. Dožíva sa 8 rokov a maximálna dĺžka, do ktorej dorastá, je 15 cm.
Jeho význam
Uplatňuje sa ako potrava dravých rýb a je vyhľadávanou rybacou nástrahou pri ich love. V 19. storočí bol ako tzv. „grundle“ známou pochúťkou v pražskom Podolí.
Pripravil: Miroslav Zverka
Použitá literatúra:
Ryby v naších vodách: http://hrudik.sweb.cz
Původní druhy ryb: http://www.rybareni.com/seznam/hrouzek.htm
Atlas ryb – Jaroslav Dvořák: http://www.orso.cz/dvorak/atlas.html
Pozrite si:
Ilustračné fotografie a video