Hrúz škvrnitý

Niečo o Hrúzoch

V Európe žije päť druhov rodu Gobio:
– Hrúz škvrnitý (Gobio gobio), pôvodný názov aj Hrúz obyčajný
– Hrúz bieloplutvý (Gobbio albipinantus), (Romanogobio albipinnatus)
– Hrúz Kesslerov (Gobio Kessleri)
– Hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus)
– Hrúz fúzatý Fričov (Gobio uranoscopus Frici)

Hrúz škvrnitý (Gobio gobio) má voči ostatným druhom hrúzov pomerne vysoké telo a z bokov sploštené, tvar brucha je rovný.

Rozšírenie a výskyt:

Hrúz škvrnitý patrí na našom území medzi pôvodný druh. Žije v skupinách v tečúcich a stojatých vodách bohatších na kyslík, kde sa zdržuje v úkrytoch medzi kameňmi. Je možné sa s ním stretnúť aj v úsekoch s bahnitým dnom. Pokiaľ je v revíre šťuka, ostriež alebo zubáč, býva jeho výskyt týmito dravcami ovplyvnený na minimum, záleží na množstve spomínaných dravcov. Nájdeme ho takmer v celej Európe a severnej časti Ázie. Vytvára radu ekologických a geografických foriem. V našich vodách patrí k najrozšírenejším a najpočetnejším druhom. Vyskytuje sa vo všetkých rybích pásmach potokov a riek, v rybníkoch, kanáloch a ďalších typoch vodných nádrží.

Popis:

Má vretenovité telo s pretiahnutou chvostovou časťou. Spodné vysúvateľné ústa majú v kútikoch dva fúzy, dosahujúce k prednému okraju oka. Hrdlo je často hladké, bez šupín. Chrbát je sfarbený hnedo až hnedozelene, boky sú svetlejšie a majú 6–12 veľkých tmavých škvŕn, umiestnených za sebou v pozdĺžnej línii. Brucho je svetlo modrasté. Chrbtové, prsné a chvostová plutva sú šedožlté a majú priečne pruhy, zložené z malých čiernych škvŕn. V chrbtovej plutve sú 3 tvrdé a 7 mäkkých paprskov, v ritnej plutve 2-3 tvrdé a 6-7 mäkkých. V chvostovej plutve tvoria tieto škvrny obyčajne tri, niekedy aj viacej pruhov. V postrannej čiare je 39–43 šupín, nad ňou 5–6, pod ňou 3-4 šupiny. Požerákové zuby sú dvojradové.

Detailný pohľad na hlavu Foto: Copyright Lubomir Hlasek www.hlasek.com/gobio_gobio1sk.html	Rád sa zdržiava pri dne o čom nasvedčujú aj jeho ústa. Foto: Copyright Peter Sumec Sýkora

Biológia:

Plod sa živí zooplanktónom, väčší jedinci bentickými organizmami – larvami, vláknitými riasami a detritom. Rozmnožuje sa v mesiacoch máj až jún. Pohlavne dospieva v druhom roku života. Samce majú v čase trenia jemnú vyrážku. Samice sa vytierajú v 3–4 dávkach, s odstupom 7–10 dní, pri teplote vody 12–18°C. Dožíva sa 8 rokov a maximálna dĺžka, do ktorej dorastá, je 15 cm.

Jeho význam

Uplatňuje sa ako potrava dravých rýb a je vyhľadávanou rybacou nástrahou pri ich love. V 19. storočí bol ako tzv. „grundle“ známou pochúťkou v pražskom Podolí.

Pripravil: Miroslav Zverka

Použitá literatúra:
Ryby v naších vodách: http://hrudik.sweb.cz
Původní druhy ryb: http://www.rybareni.com/seznam/hrouzek.htm
Atlas ryb – Jaroslav Dvořák: http://www.orso.cz/dvorak/atlas.html