Amur biely

Rozšírenie a výskyt:

Amur biely je u nás nepôvodný druh kaprovitých rýb. Pôvodný areál rozšírenia amura je východná Ázia, povodie rieky Amur a Čína. Stadiaľ bol postupne rozširovaný na územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Do Česko-Slovenska bol po prvý raz vysadený roku 1961. V ČR bol najprv odchovaný v rybníkoch Soboňky u Rohatce v okrese Hodonín (niektoré zdroje uvádzajú ako prvú lokalitu Třeboňsko). U nás, na území SR bol vysadený až v roku 1973. Dôvodom naskladnenia amura bieleho bolo rozšíriť osádku rýb a zabezpečiť čistenie rybníkov od nadmernej vegetácie, ktorou sa amur živý. Darí sa mu v teplejších vodách a u nás sa výborne aklimatizoval. Vyskytuje sa v nádržiach, tôňach, odstavných ramenách aj veľkých riekach. K tráveniu rastlinnej potravy slúži jeho predĺžené črevo, ktoré meria dva razy toľko ako je dĺžka samotnej ryby.

Popis:

Telo je podlhovasté, valcovitého tvaru. Hlava má široké a dlhé ploché čelo, veľmi nízko posadené oči. Chrbát je tmavozelený, boky zlatisté s pomerne veľkými šupinami, brucho biele. V čistých vodách vekom postupne tmavne. Má krátku chrbtovú plutvu. Pri bázi brušných plutiev a análnej plutvy nie je prítomná rada zväčšených šupín a brucho nemá kýl. Žiabrové tyčinky nie sú spojené. Vo svojej domovine môže dosiahnuť dĺžky až 150 cm a hmotnosti 50 kg. V slovenských podmienkach je to však menej. Patrí medzi najrýchlejšie rastúce sladkovodné ryby. Najväčší jedinci v našich vodách dorastajú dĺžky okolo 100 cm a hmotnosti 10–15 kg. No môže dorásť i o pol metra viac a dosiahnuť hmotnosť vyše 40 i 50 kg, zvyčajne len vo svojej domovine. Dožíva sa veku až 15–20 rokov.

Pohľad na ohybné telo Amura bieleho v zábere s kaprom (vpravo). Hoci je Amur biely plachý, sem-tam sa k nemu podarí priblížiť. Foto: Copyright 2006 Peter Sumec Sýkora	Pohľad zboku na telo a tvar hlavy. Foto: Copyright Lubomir Hlasek www.hlasek.com/ctenopharyngodon _idella1sk.html

Biológia:

V našich podmienkach je možné nájsť amura tam, kde sú silnejšie zarastené stojaté vody, najmä v teplejších oblastiach na juhu krajiny. Počas teplých dní, hlavne cez leto sa amur zdržuje pri hladine a v plytčinách pri vodnom rastlinstve. Nájde tam dostatok rastlinnej potravy a teplú vodu (ideálna teplota je v rozmedzí 20–28 stupňov). Znesie aj vodu s malým obsahom kyslíka a jej silný zákal. Podľa údajov Vovka (1966) úspešne prežíva aj vo vodách s obsahom len 0,5–0,9 mg kyslíku v litri vody. Je značne plachý. Pri náhlom vyrušení vyskakuje vysoko nad hladinu. Náhly pokles teploty vody o 4–5 °C spôsobuje prechodné obmedzenie príjmu potravy. Rýchle zvýšenie teploty vody na jar a na jeseň o 3–4 °C vyvoláva u neho takmer hneď tendenciu vyhľadávať potravu. Keď je vystavený nízkym teplotám (0–3 °C), dochádza k teplotnému šoku. Ryby strácajú normálnu polohu a dôsledky sa môžu prejaviť v nasledujúcich dňoch ich hynutím. S blížiacou sa zimou, tak ako i iné kaprovité ryby aj amur biely migruje do hlbších vôd, kde prezimuje. Počas jeho prvých dní života malý amur konzumuje najprv zooplanktón. Amury žijú v hejnách a to zvyčajne po celý svoj život. Je to ryba bylinožravá, no pri nedostatku potravy (najmä z jari) prijíma aj živočíšnu potravu. Úlovkami amurov sa môžu väčšinou pochváliť rybári loviaci kaprov, pretože ich potrava vyhovuje aj amurom. Ale niektorí rybári cielene lovia Amury biele na riasy, či listy zo stromov. Najlepším obdobím na jeho lov sú mesiace máj a jún okolo poludnia a podvečer. Úspešnou nástrahou je rožok, kocka chleba, kukurica, riasy, či plávajúca kôrka na hladine. Veľmi ojedinele sa vyskytujú úlovky amurov na prívlač alebo na rybku. Pri ich zdolávaní sa každý rybár poriadne zapotí nakoľko sa jedná o veľké a bojovné ryby. Amuri sú známi svojimi nečakanými výpadmi (najmä blízko pri brehu) a je bežné, že amur vyskočí z podberáka. Podobnosť amura s jalcom, najmä u menších jedincov má za následok, že neznalý rybár si ich môže pomýliť a následne vyradzovať tieto ryby s ohromným rastovým potenciálom už v nízkom veku. Od jalcov ich je ľahko možné rozoznať podľa šedavého sfarbenia párových plutiev bez akéhokoľvek náznaku červenej farby.

Amur biely sa v slovenských vodách prirodzene nevytiera, preto je jeho výskyt podmienený umelým vysadzovaním. V oblasti svojho pôvodu amur dospieva vo veku 4–5 rokov, v chladnejších vodách 6–8 roku. Trenie prebieha v júny v silno tečúcich tokoch s kamenistým dnom. Ikry sa vznášajú voľne vo vodnom stĺpci. Amur biely je veľmi plodná ryba a veľká ikernačka môže mať i viac než 1 500 000 ikier (obvykle niekoľko stotisíc). Poter sa liahne za 32-40 hodín (pri teplote vody 27–29 °C). Pohlavná dvojtvárnosť sa výrazne prejavuje v predvýterovom období. Samice majú na rozdiel od samcov objemnejšie brušné partie. Koeficient zrelosti u nich dosahuje až 20 %. V mimo výterovom období majú pohlavne dospelé samce drsnú pokožku na prsných plutvách.

Jeho význam

Jeho hlavný význam spočíva v tom, že sa živí rastlinnou stravou a vodnými riasami plní teda funkciu meliorátora obmedzovaním výskytu nadmernej vegetácie vďaka čomu má veľký hospodársky význam. Preto zvyšuje produkciu rybárskych revírov. Pri nasadzovaní do tokov a údolných nádrží v ČR a SR je však nutné v niektorých prípadoch rešpektovať nebezpečie podstatného obmedzenia vodných porastov, tvoriacich nevyhnutný výterový podklad pre fytofilné druhy rýb. Amur sa tiež rýchlo stal veľmi obľúbenou rybou športových rybárov vďaka svojej bojovnosti. Jeho biele mäso je naozaj lahôdkou. Výťažnosť dosahuje 55,0–62,5 %. Dietetickú vhodnosť potvrdzuje vyšší obsah bielkovín a nižšie zastúpenie tukov, ktoré sú až dvakrát nižšie ako u kapra.

Pripravil: Miroslav Zverka

Použitá literatúra:

Ryby v naších vodách: http://hrudik.sweb.cz
Nepůvodní druhy ryb: http://www.rybareni.com/seznam/amur.htm
Párnický rybár: http://parnickyrybar.weblahko.sk/Amur-biely.html
Rybárčina – Ladislav Smrek: http://www.smrek.net/index.php/amur-biely