Sardínia 2009 – Robo Jakubec – STUBA DIVERS

Po príchode na Sardíniu sme dostali informáciu, že posledný týždeň stále pršalo a vďaka tomu vo všetkých systémoch bola takmer nulová viditeľnosť. Preto nás čakali technicky náročné ponory, k čomu prispeli aj pretrhané vodiace linky. Bolo treba opravovať prepojenia, alebo ťahať novú šnúru. Po prechode zo slanej do sladkej časti – halocline (halocline – zmes slanej a sladkej vody, kde vďaka rozdielu hustoty vody dochádza k optickému javu, ktorý sa prejavuje rozmazaným videním – zahmlením), sa zmenila sladká voda na mliečnu tekutinu s takmer nulovou viditeľnosťou v dôsledku prívalových ďažďov.
Aj napriek tomuto faktu to bolo veľmi pekné potápanie. Predpokladá sa, že na Sardínii je najväčší jaskynný systém v Taliansku. Doteraz prebiehajú pokusy o ďalšie nové objavy. Pri jednom farbiacom pokuse v jednej z jaskýň vyšlo farbivo až po dvoch týždňoch a to zo strany mora. Každá jaskyňa, ktorú sme potápali, mala vstup od mora.



Magický východ z jaskyne Cala Luna.	V jaskyni Bel Torrente – nad potápačom vidieť halocline.

Prvý deň sme začali a prípravou na mapovanie jaskyne Cala Luna. Počas prvého ponoru sme natiahli šnúru do vzdialenosti 450 m od vchodu, pričom dĺžka ponoru bola 80 min, max. hĺbka 16 m.

Druhý deň sme sa boli pozrieť do jaskyne Bel Torrente, ponor trval l00 min., max. hĺbka 9 m. Plánom ponoru bolo preplávať 800 m dlhý sifón a vynoriť sa v suchej časti. Po prekročení halocline, približne po 300 m od vchodu, nastala viditeľnosť 0 až 1 m. Aj napriek nulovej viditeľnosti sme pokračovali ďalej. Ani po preplávaní ďalších 200 m sa viditeľnosť nezmenila a preto sme zastavili. Dohodli sme sa pre návrat. Spravili sme tak kvôli bezpečnosti a aj vzhľadom na to, že nás bolo 10 potápačov a netušili sme, či ďalej nie sú opäť pretrhané linky. Celkovo sme preplávali asi 500 m od vchodu. K večeru sme išli na výlet do Bue Marino do suchých častí južnej vetvy, ale do časti, ktorá nie je sprístupnená pre verejnosť, pričom približne 400 m sme plávali v suchých oblekoch a pozerali sme výzdobu jaskyne. Ďalších, približne 1000 m sme išli suchou časťou. (Poznámka: Všetky fotografie sú zo suchej časti jaskyne Bue Marino).

Tretí deň – jaskyňa Cala Luna, ponor trval 90 min, 14 m. max. hĺbka, preplávali sme sa 560 m. Celý priebeh ponoru bol sústredený na mapovanie. Rozdelili sme sa do dvojíc, pričom každá dvojica mala určený svoj úsek merania. Jeden z dvojice mal na starosti meranie polygónu a druhý kreslil profil jaskyne na danom úseku.

Štvrtý deň – Ponor Bue Marino – severná vetva, 130 min. ponor, cca 750 m dĺžka, max. hĺbka 13 m. Po vynorení a odstrojení sme išli pozrieť do ďalších suchých častí. Na konci suchých častí je ďalší sifón, kde je možné robiť ďalšie ponory. Približne do polovice trasy ponoru bola slaná voda s viditeľnosťou 15–20 m. Po prejdení do sladkej vody viditeľnosť sa zmenila na 0–1 m.



Krásy jaskyne Bue Marino – jej suchých častí.	Zadávanie všetkých nameraných údajov do programu určeného k vytvoreniu mapy.

Piaty deň – ukončenie mapovania v jaskyni Cala Luna, 145 min, max. hĺbka 35 m. Šnúra bola natiahnutá 700m od vchodu až po zával. V najbližšom čase bude zverejnená mapa s presnými metrážami a hĺbkami. Na porovnanie bude priložená aj stará mapa z roku 2007 a tak bude možné porovnať rozdiel medzi kreslením mapy počas ponoru z vlastných úsudkov a presným meraním polygónu, vrátane kreslenia profilu jaskyne. Počas ponoru sa meria azimut, hĺbka, vzdialenosť, pričom mapa vznikne až po uložení údajov do mapovacieho programu po ich spracovaní. Po mojich skúsenostiach s mapovaním som si uvedomil aké je to zdĺhavé a časovo náročné.

Šiesty deň sme sa potápali v jaskyni Utopica, max. hĺbka 40 m, 150 min. dĺžka ponoru. Je to nádherná jaskyňa s obrovskými priestormi, kde len vstup do jaskyne je približne v 25 metroch.

Počas ponorov sme takmer vo všetkých jaskyniach nachádzali zbytky nerezových drôtov, boli to pozostatky vodiacich šnúr od potápača Jochena Hasenmayera, ktorý nepoužíval nylonové šnúry, pretože väčšina jeho ponorov bola robená so skútrom, pričom robil sólo ponory a nebol čas na ich vyväzovanie. To by ho výrazne spomalilo. Pretože sa drôt zalamoval podľa ohybov na hranách stien, uľahčilo mu to prienik. Jeho cieľom bolo dostať sa čo najďalej, čo najhlbšie a hlavne tam, kde ešte nikto nebol. Takmer všetky najznámejšie jaskyne Európy prekonal práve Hasenmayer.

Výpravy na Sardíniu v termíne 02.–10.10.2009 sa zúčastnili: Tomáš Klojda, Jaroslav Soukup, Robo Jakubec, Jan Rohovec, Pavel Strnad, Radomír Tajchman, Šárka Štěpánová, Pavel Smolík, Jiří Hubner, Věra Kuželová, vedúci výpravy Daniel Hutňan.

Všetky priložené videá sú z úsekov, kde bola ešte slaná voda s lepšou viditeľnosťou. (V krátkej dobe pribudnú ďalšie videá – Bue Marino, Cala Luna, Utopica).

Robo Jakubec, DIR-SK
e-mail: info@dir.sk, utdive@gmail.com

Jochen Hasenmayer (1944) patril v 80tych rokoch k najlepším európskym jaskynným potápačom. Pochádzal z nemeckého Portzheimu. Preto sa najprv venoval prieskumom v zatopených jaskyniach v pohorí – Švábske Alby. Pri extrémnom ponore do rozprávkovej vyvieračky Blautopf objavil dóm, dnes nazývaný Mörike (románopisec a básnik Eduard Mörike) – ďalšie pozoruhodné objavy boli vo výdatnej vyvieračke Aachtopf, čo je vlastne podzemný tok Dunaja u Immedingenu. Bol speleoobjaviteľ, ktorý potápal a objavoval zatopené priestory po celej Európe aj v severnej Afrike. Jeho nezvyčajnou metódou bolo použitie vodiaceho nerezového drôtu pri extrémne dlhých prienikoch. K pozoruhodným objavom došlo v mohutnej vyvieračke francúzskej rieky Sorgue. V roku 1878 tu vo Vaucluse uskutočnil Ottonel prvý ponor potápačov do jaskyne, bolo to v klasickom skafandri do hĺbky 23 m. S aqualungom tu v roku 1948 vykonávali prieskum Cousteau, Taillez a Dumas až do hĺbky 74 m, na čo takmer doplatili životom vďaka oxidu uhoľnatému zo zlého kompresora. Toto miesto sa stalo súperením Hasenmayera a najlepšieho francúzskeho jaskynného potápača Clauda Touloumdjiana. V roku 1981 tu Hasenmayer dosiahol s CCR vlastnej konštrukcie hĺbku 145 m, potom Touloumdjian 153 m. V roku 1983 sem prišiel tajne Jochen aj so svojou manželkou, a v noci uskutočnil 9 hodinový nočný ponor s OC, pričom dosiahol doteraz neprekonanú hĺbku 205 m. Hlbšie bol jedine robot MODEX, ktorý v 308 m narazil na piesočnaté dno, ale jaskyňa pokračuje ďalej. V roku 2001 tu objavili potápači veľký poklad bronzových, strieborných a zlatých rímskych mincí z 2.–4. storočia.

>>Akcie\Akcie 2009\Sardínia 2009