V piatok 27. 07. 2007 večer sme sa v dvoch autách prepravili do Bystrianskej doliny k Hotelu Trangoška, kde sme aj prespali prvú noc. V sobotu o 9.00 hod. sme po skromných raňajkách začali stúpať „po zelenej“, chodníkom smerujúcim k Chate Milana Rastislava Štefánika, niektorí aj s kompletnou jaskyniarskou výbavou. Veď predsa svoju výstroj pozná každý najlepšie a to stojí za trošku námahy navyše. Výstup nám dal zabrať hlavne v posledných metroch. Od odbočky z turistického chodníka po chatu jaskyniarov svah začína prudšie stúpať. Konečne, po zdolaní posledných strmých metrov sme mohli odľahčiť naše plecia a vychutnať si výhľad z výšky, ktorá nás stála toľko námahy. Po odbočení k JMN sme stúpali strmším svahom po pravej strane masívu Kozie chrbty a slniečko nám pri tom krásne hrialo. Konečne sme o 10.10 hod. dorazili k chatke JMN, v ktorej je priamo vchod č. 7 do jaskyne. Tento vchod je v nadmorskej výške približne 1520 m n. m. Výstup nám sťažila váha neseného vybavenia na chrbte, na ktorú sme neboli zvyknutí. Váha spolu so slnkom spravili svoje, boli sme riadne spotení.

Pohľad z pod Ďumbiera do údolia Bystrianskej doliny na Trangošku (v strede dole) a Kosodrevinu (vpravo).	Pohľad na chatu JMN

Po prihlásení sa u miestnych jaskyniarov, a po krátkom oddychu sa každý zapísal do knihy návštev. Potom sme sa začali prezliekať a pripravovať si svoje vybavenie. Počas príprav sme spoznali dvojicu Martina s Marcelou, ktorí sa začali spolu s nami strojiť na jaskyňu. Kto nemal vlastný karbidový vyvíjač a jaskyniarsku kombinézu, tak si ju zapožičal od miestnych jaskyniarov. V cene vstupného je aj zapožičane výstroja (karbidový vyvíjač, horák, prilba, jaskyniarska kombinéza). Náš sprievodca Martin, skontroloval naše vybavenie a nasmeroval nás do prievanu vychádzajúceho z jednej chodbičky chatky. Po prekročení úvodných metrov a vstupných dverí do jaskyne sme si uvedomili veľký pokles teploty a silné prúdenie chladného vzduchu. Klesali sme po schodoch k prvej zastávke, ktorá je venovaná na počesť ľudom, ktorí sa pričinili k rozvoju jaskyniarstva na Slovensku. Prievan pominul, teplota ostala nízka. Boli sme na to pripravení, mali sme vhodné spodné oblečenie pod jaskyniarskymi kombinézami Meander a to také, v ktorom sa veľmi nespotíte pri lezení, ale zároveň vás dokáže chrániť pri teplotách + 4 °C, na rukách sme mali rukavice, ktoré chránia pri lezení po skalách. Ako sa hneď ukázalo, netreba podceniť vybavenie, za dobré rady vďačíme skúsenejšej dvojici Robovi a Rišovi z DIR-SK, ktorí nám poradili čo je dobré mať so sebou.

Pretože niektorí trasu už poznali, keďže tu boli v minulosti, rozhodli sme sa trasu B skúsiť ako prvú. Zo začiatku sú trasy A, B súbežné, ale asi po desiatich minútach sa trasa B oddeľuje a my sme stáli pred ľanovým rebríkom, s ktorým sa začalo naše dobrodružstvo. Prvýkrát sme vytiahli fotoaparát a spravili zopár fotografií na dokumentáciu. Neskôr, po prejdení celej trasy, sme sa zhodli, že to bol jej najťažší úsek. Nachádzali sme sa približne na úrovni vchodu. Na trase B je celkové prevýšenie približne - 30 m a + 30 m voči vchodu do jaskyne.

Jaskyňa Mŕtvych Netopierov bola vytvorená vodou v dávnej histórii, keď sa začali topiť ľady v Nízkych Tatrách. Narastajúce množstvo vody si vytvorilo priechodné cesty vo vápencových masívoch. A tak vznikli desiatky kilometrov širokých chodieb až po tie najtenšie kanáliky. Vďaka zadržovaniu vody vo väčších priestoroch, dochádzalo k narastaniu objemu a teda tlaku vody na vápenec. A tak vždy pri nazhromaždení vody, začalo ďalšie vymývanie chodieb, tlak vody so sebou strhával ďalšie uvoľnené kamene, ktoré sa odrhli pri nárazoch pretekajúcej vody. K tomu sa pridal čas, tak vznikli krásne priestory chodieb vyzdobené časom pomaly tečúcou vodou. V hlbších častiach jaskyne môžeme nájsť piesok, ktorý je dôkazom, že tadiaľ voľakedy dávno pretekalo množstvo vody, ktorá z horniny vybrúsila piesok a ten sa ukladal v najhlbších častiach jaskyne. Jaskyňa JMN je vysokohorská, suchá, s prevýšením svojich 14 poschodí (vývojových stupňov) o 320 m, a so svojou dĺžkou 19 060 m, sa radí medzi tretiu najhlbšiu a aj tretiu najdlhšiu v rebríčku jaskýň na Slovensku. V niektorých miestach je silné prúdenie a so svojou nízkou teplotou 4 °C, sa radí medzi najchladnejšie jaskyňe. V jaskyni je možné nájsť aj horniny vzniknuté sopečnou činnosťou. Jaskyňa je tvorená horizontálnymi chodbami typickými pre vysokohorské jaskyne. Tiež má veľa komínov a sieni menších rozmerov. Jednotlivé chodby sa v niektorých miestach križujú.

Po prekonaní prvého lanového rebríka sledujeme nášho sprievodcu do ďalších útrob jaskyne s veľkými priestrannými chodbami. Postupne prekonávame menšie prevýšenia a vždy keď to je možné, snažíme sa prezrieť si okolité priestory. Určite sa oplatí zobrať so sebou kvalitné čelové svetlo. Za nahliadnutie stojí jedno takéto miesto v mieste lomu chodby, kde je náznak 2 m vysokej kvapľovej výzdoby. Keďže sa jedná o vysokohorskú jaskyňu, v jej horných poschodiach sa nenachádza veľa náznakov presakujúcej vody, či padajúcich kvapiek, pramienky treba doslova hľadať. Náš sprievodca Martin vedel odhadnúť našu psychickú a fyzickú pohodu, nikam nás nenaháňal a poctivo odpovedal na množstvo otázok. Takže sme boli stále v dobrej nálade a zvedaví na všetko okolo. Asi po dvoch hodinách sme sa dostali, k miestu ktoré na prvý pohľad vyzeralo naozaj hrozivo, hlavne hlboká priepasť zvažujúca sa pod strmým uhlom dole do tmy. Tento úsek bol dobre zaistený lanami, takže človek v najhoršom zostane visieť a potom sa musí vyštverať trochu naspäť. Po úspešnom zdolaní tohto nebezpečne vyzerajúceho miesta, sme sa dostali do úzkeho tunela stúpajúceho mierne nahor. Tam sme museli transportný vak ťahať na karabíne za sebou, miesta tam naozaj nebolo veľa. Približne po 30 metroch sme vykukli v kosodrevine pár desiatok metrov pod vrcholom Kozích chrbtov. Ukázal sa nám krásny výhľad smerom na Chopok a chatu Kosodrevina. Občerstvili sme sa a zostúpili sme k chate JMN, kde sme prišli zhruba po necelých troch hodinách od vstupu do jaskyne. Vďaka prístupu sprievodcu a ostatných jaskyniarov, sme mali všetci veľmi pozitívne zážitky. Preto sme sa veľmi tešili na ďalší deň v jaskyni, na absolvovanie trasy C.

Prezliekli sme sa na chate JMN do suchého odevu a ešte raz sme si prezreli mapu JMN vytvorenú Hypsometrickou metódou (metóda spočíva vo výbere vhodnej farby pre jednotlivé poschodia jaskyne, kvôli názornejšiemu prehľadu výškových rozdielov). Niektorí z nás sa rozlúčili s domácimi a vydali sa smerom k chate M. R. Štefánika ostatní ostali na chate JMN dlhšie.

Pohľad do údolia na Trangošku a Kosodrevinu (v ľavo dole) po výjdení z jaskyne, konkrétne z trasy B.	Pohľad na Hypsometrickú mapu JMN, vyše 19 km chodieb a vyše 320 m prevýšenia radí jaskyňu na 3. miesto v rebríčkoch SR.

Zhrnutie poznatkov z trasy B: pre svoju náročnosť je trasa vhodná pre ľudí aspoň so základnou kondíciou (bežné športové aktivity), nebáť sa výšok, tmy a malých priestorov. Je potrebný dobrý výstroj – záložné svetlá (čelové svetlo), dobrá obuv, na trasu B to nemusia byť čižmy, dostatočne teplé oblečenie pod jaskyniarsku kombinézu, rukavice na ochranu rúk, pokiaľ chcete fotiť, tak aj handru na utretie rúk. Kombinézy Meander a prilby Petzl s karbidovými vyvíjačmi zapožičiavajú sprievodcovia, je to v cene vstupu. V prípadne, že vás ide viacej nadrozmerných (185 a viac cm), tak si prineste vlastné kombinézy. A vôbec, vlastný výstroj, je vlastný výstroj.