Nápad spáchať výlet do Krásnohorskej Jaskyne nám skrsol v hlavách už počas návštevy JMN (Jaskyňa Mŕtvych Netopierov) alebo krátko po nej. Po získaní základných informácií, kto a kedy, mi už nič nebránilo dať sa do organizácie. So sprievodom po jaskyni nebol žiaden problém, stačil jeden telefonát a bolo všetko dohovorené. Horšie to už šlo s ubytovaním. Nieže by nebolo kde, ale všetko bolo nejako obsadené. Nakoniec sa mi podarilo nájsť penzión menom Adriana priamo v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Internet je síce pekná vec, ale nie a nie sa dopátrať k tel. číslu. Tak som skúsil informácie. Teta na linke mi ochotne poradila, nadiktovala číslo a ja celý šťastný hor sa do rezervácie. Na druhom konci linky sa ozval príjemný ženský hlások, s ktorým som všetko dohodol. Až na konci rozhovoru, ináč celkom náhodou, vysvitlo, že síce penzión sa volá Adriana, ale nenachádza sa v Slovenskom Krase, ale v Slovenskom Raji, čo je kúsok bokom. Ďalej to už nebudem rozpisovať a každý nech si domyslí, čo nasledovalo.

Pohľad na prístrešok pred vchodom do Krásnohorskej jaskyne, v pozadí vidieť vstupné dvere od vchodu.	Obdivovanie výzdoby v jaskyni bolo zaujímavé aj vďaka pútavému vyprávaniu vodcov.

Nakoniec bolo všetko vybavené, ľudia natešení, niektorí síce asi nedostatočne, keďže odriekli svoju účasť, ale nám to už nemohlo pokaziť plány. A tak sa stalo, že v piatok 28.09.2007 popoludní sme v počte osem ľudí a dve autá, vyrazili. Rozdelili sme sa na dve skupiny, jedna vyrážala poobede a my pracovne vyťažení, až večer. Keď sa nám už konečne podarilo vymotať z Bratislavy zazvonil telefón a v ňom nám Monika (druhé auto) zvestovala, že preto aby sa vyhli zápcham na diaľnici, rozhodli sa v zmysle hesla „znám příma zkratku přes les“, ísť cez Pezinok a Modru na Trnavu. Naše prekvapenie vystriedal úsmev a pobavene sme pokračovali v ceste, veď baby si nejako poradia. Cesta rýchlo ubiehala, pri Zlatých Moravciach sme si chvíľku oddýchli, počkali kým nás baby dobehnú a už spolu sme vyrazili smer Rožňava.

Domáci pán penziónu nás už netrpezlivo čakal, veď sme dorazili niečo po polnoci. Napriek nášmu neskorému príchodu nás prekvapila milá obsluha a útulne prostredie. Porozdeľovali sme sa do izieb a tí hladnejší niečo zjedli. A rýchlo do postele, zajtra skoro vstávame.

Zobudili sme sa do krásneho jesenného dňa, slniečko svietilo a nad údolím sa vznášala ranná hmla. Niektorým sa až nechcelo zaliezť do tmavej jaskyne ožarovanej len svetlom našich čeloviek. Tento pocit však veľmi rýchlo vystriedalo „objaviteľské“ nadšenie. Po príchode k základni jaskyniarov, ktorá sa nachádzala len kúsok od nášho penziónuktorá sa nachádzala len kúsok od nášho ubytovania, sa stretávame so sprievodcami v areáli penziónu Jozefína v Krásnohorskej Dlhej Lúke, kde je sklad materiálu vodcovskej služby. Po vybavení potrebných formalít, sme sa začali strojiť. Každý dostal prilbu s čelovkou a overal. Gumené čižmy nie sú potrebné, stačí pevná obuv, záleží to od podmienok v jaskyni. Chlapi zo sprievodcovskej služby sa ukázali ako milí a ochotní ľudia, pripravení vždy pomôcť a poradiť. Vchod do jaskyne sa nachádza asi jeden kilometer od základne, je to však príjemná prechádzka s krásnym výhľadom, ktorá nám rýchlo ubehla a na ktorej sa dá všeličo zaujímavé vidieť.

Krásnohorská jaskyňa bola objavená dňa 18. 07. 1964 a v súčasnosti má podzemné priestory o dĺžke 1556 m. Prehliadková trasa je dlhá len 450 m. Objavný vchod do jaskyne sa dnes už nepoužíva a na vstup slúži druhý umelý vchod, prerazený v roku 1982. Jaskyňou preteká aktívne podzemné riečisko Buzgő, ktoré sprevádza vyhliadkovú trasu, takmer po celej jej dĺžke. Aby sa uľahčil postup jaskyňou, sú na celej trase vybudované drevené premostenia – lavičky, schody, rebríky. Prehliadková trasa vedie k najväčšiemu skvostu v jaskyni, ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov. Je vysoký až 32,6 m a ani jeho šírka nie je zanedbateľná.

Po vstupe do jaskyne si naše oči postupne privykli na tmu. Postupne sme prekonávali rôzne prekážky – traverz, rebríky, drevené chodníky. K najväčším zážitkom určite patrí traverz nad jazerom za Perejovým dómom. Na postup slúžia dve oceľové laná. Na spodnom sa stojí a vrchné, umiestnené asi o 1,5 metra vyššie slúži na pridržiavanie sa a istenie. Na pohľad to vyzeralo nebezpečne, ale všetci sme to bez problémov zvládli.
Prehliadka končí pri stalagnáte – Kvapeľ rožňavských jaskyniarov v sieni Rožňavských jaskyniarov, ktorý je údajne najväčší v Európe so svojou výškou 32,6 m. Oplatí sa tu na chvíľku zastaviť a vychutnávať atmosféru. Cestu späť sme si už doslova užívali a ozliezli sa po celej trase prehliadky. Niektorí sa venovali fotografovaniu, iní slúžili ako „model“. Ani sme sa nenazdali a boli sme pri východe. Aj keď nám bolo ľúto že sme už vonku, rozžiarené ohníčky v našich očiach prezrádzali radosť z nevšedného zážitku.

Jaskyňu môžem vrelo odporučiť každému, minimálne fyzicky zdatnému. Asi jediným obmedzujúcim faktorom je úzky prielez v strede trasy, ktorý silnejšie postavy proste nepustí ďalej.

Po odstrojení a po krátkom oddychu sme sa vydali naspäť, chvíľu sme sa ešte zdržali pri základni jaskyniarov. Poniektorých už začal trápiť hlad, tak sme sa rozlúčili a vrátili späť do nášho penziónu. Nemali sme sa kam ponáhľať krásne jesenné počasie nám priam ponúkalo chvíľku si len tak posedieť a nasávať atmosféru, ktorá tak chýba v našich uponáhľaných všedných dňoch. Spoločnosť nám robil Peter Ferdinandy, ktorý je osobnosťou a žijúcou encyklopédiou histórie Slovenského potápania. Počas živej debaty sme si ani neuvedomili, ako čas beží. Nikomu sa nechcelo odchádzať. Nakoniec sme sa predsa rozlúčili a tešili sa na náš zajtrajší spoločný ponor v Tornali. Keďže do večera bolo ešte ďaleko, sladké nič nerobenie nás už prestalo baviť, naskákali sme do áut a poďho do Zádielskej tiesňavy, kde sme si poriadne užili prechádzku v peknej jesennej prírode.

Výzdoba je naozaj obdivuhodná, kam sa človek pozrie, všade navôkol nefalšovaná prírodná krása vyrážajúca dych.	Zaujímavá trasa dokáže vzbudiť veľký záujem návštevníkov, jej náročnosť dovolí takmer každému prehliadku jaskyne.

Zhrnutie poznatkov z trasy: Sprievodcovská služba je na veľmi profesionálnej úrovni. Systém požičiavania oblekov, prilieb, a vôbec celého potrebného výstroja majú už zabehnutý, ide to rýchlo a hladko. Zároveň úprava trasy – jej sprístupnenie pre širokú verejnosť robí jaskyňu ešte lákavejšiu. Pritom si treba uvedomiť, že nie celá je sprístupnená a svoju krásu si tak trochu necháva len pre vyvolených. Jaskyňa je v krásnom prostredí a aj prístup k nej je veľmi nenáročný a vedie peknou lesnou cestou popri potoku. Nuž, tých, ktorý sa odhodlajú vstúpiť do nej, obdarí ich možnosťou obzrieť si jej pýchu – Kvapeľ rožňavských jaskyniarov.

---

Fotografie z Krásnohorskej jaskyni
• Fotografie – Krásnohorská jaskyňa, september 2007

Poistenie

---

Ahoj
Krásna príroda, s minimálnymi zásahmi človeka, krásne okolie, ticho, to všetko vám dáva pocit pokoja, ktorý nám tak veľmi chýba v uponáhľanom životnom štýle. Prehliadka Krásnohorskej jaskyne v sprievode miestnych jaskyniarov je zážitkom na celý život. Veď nie nadarmo má svoje meno. Som veľmi rád, že som zažil pekné chvíle s priateľmi v tomto prostredí. Určite sa chcem sem vrátiť.

Miroslav Zverka
--------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte
Teší ma, že akcia, ktorú som pre Vás pripravil sa Vám tak veľmi páčila. Mám z nej rovnako pekné spomienky ako Vy. Ja len pevne verím, že sa budeme viacerí stretávať na takýchto akciách čoraz viac, veď uznajte sami, nebola by škoda nechať tieto krásy Slovenska nepoznané?

Ivan Dobry

---