Akcie Fórum Knižnica Linky Správy Web-mapa Zoznam

Archív akcií jeseň 2003–marec 2004


Uskutočnené akcie od 01.04. 2004


Lokalita: Senec-Guláška – Modrý domček

Kedy:
sobota 18.09. 2004 od 13. hod. do 19.09.2004, do 18. hod.

Popis:
– sladká voda, jazero – bývalé bágrovisko
Inštrukcie:
Pripravovanú akciu „Guinessov rekord a čistenie Gulášky“ organizoval Igor Vlčko, Róbert Korim a ďalší. V doobedných hodinách prebiehal pokus o Guinessov rekord v počte naraz zanorených potápačov, pričom sa musia spolu držať za ruky. V poobedných hodinách bol v pláne kultúrny program spojený s programom Aware a čistením Gulášky aj počas nedeľnajšieho dňa.
Foto-Video dokumentácia: Fotogaléria z pokusu o Guinessov rekord, z čistenia Gulášky, 18.–19.09. 2004, Správy z čistenia Gulášky, 18.–19.09. 2004.
Priebeh akcie: (18. až 19.09. 2004)
Počas ponorov cez minulý rok sa väčšina našich členov jednotne stotožnila s myšlienkov vytiahnuť skládku pneumatík pri Modrom domčeku. Ich akumulácia na jednom mieste vlastne ani o ničom inom nevypovedala ako o zbere starých pneumatík. Na prvý pohľad sa veľká kopa javila ako skládka a to naozaj nemusíme vydieť na miestach, kde si chceme všetci oodýchnuť. Pochopitelne nám veľká námaha miestnych potápačov, ktorí už niekoľko rokov tieto pneumatiky zjednocovali na kopu pri bójke, zjednodušila našu prácu s vyťahovaním pneumatík.

Podarilo sa, gumový reef z pneumatík je už minulosťou.

Hodnotenie: Takéto akcie musíme realizovať oveľa častejšie, pretože sú žial nevyhnutnými. Čistenie Gulášky bude prebiehať počas celého roku!!!


Lokalita: Senec, Slnečné jazerá – východná pláž od Reci

Kedy:
sobota 18.09. 2004 od 8. hod. do 13. hod.

Popis:
– sladká voda, rekreačná oblasť

Inštrukcie: Fotogaléria z pokusu o Guinessov rekord
Priebeh akcie: (18.09. 2004)
Nechcem týmto článkom kritizovať priebeh a plánovanie pokusu o Guinessov rekord v počte naraz zanorených potápačov, ktorí vytvoria živú reťaz, ale človek sa učí aj na chybách, tak si ich teda skúsime zhrnúť. Ako prebiehal pokus, a prečo práve takto?
V minulosti sa u nás už jeden rekord v tomto duchu podarilo zapísať. Predchadzajúci počet potápačov bol len tat-tak prekonaný. Voči minulému pokusu so 111-timi potápačmi, nás teraz prišlo len o niečo viac – 128, z toho sa pokusu nakoniec zúčastnilo 127 potápačov. Prečo prišlo tak málo potápačov? Žeby opäť typický jav – akcia a plánovanie na poslednú chvíľu? Vďaka tomu, že som mal možnosť sledovať prípravy na túto akciu, domnievam sa, že predchádzajúca otázka absolútne vystihuje neúspech pokusu o Guinessov rekord. Nie som si celkom istý, že či to napokon bude mať pre zainteresovaných taký význam, aký očakávali, či tá snaha, ktorú do toho vynaložili sa im vráti. Možno plánovaniu chýbalo iba trochu väčšieho nadšenia a menšieho očakávania…

Prečo sa pokus nenacvičil vo vode? Prečo sme absolvovali iba jeden pokus? Prečo si organizátori nenechali poradiť od skupiny potápačov, ktorí cvičili priebeh pokusu dva týždne pred spomínaným 18. septembrom? Ako je možné, že na slovensku sa ročne vydá niekoľko desiatok nových potápačských oprávnení a pri tomto pokuse, sústrediť čo najviac potápačov na rekord, to voči predchádzajúcemu pokusu nebolo vôbec cítiť? Išlo organizátorom vôbec o úspešný pokus o rekord, alebo mali a majú väčší vedľajší záujem? To ukáže čas…
Aký je Váš názor? Autor: Miro

Skupina potápačov zo skupiny STUBA DIVERS: Peter, Adko, Janka, Michal, Vlado, Danka, Miro

Popis ponoru: jeden pkus o rekord v dĺžke trvania 10 minút
Videli sme: viditelnosť okolo 3 m
Hodnotenie: Nabudúce to snáď budú organizátori myslieť a brať vážne.


Lokalita: štrkovisko-Komjatice

Kedy:
nedeľa 08.08. 2004 o 11. hod.

Popis:
– sladká voda, umelo a hodne zarybňované jazero – bývalé bágrovisko

Inštrukcie: Fotogaléria Komjatice 08.08. 2004.
Priebeh akcie: (08.08. 2004)
Slovo dalo slovo… Takto nejako sa to začína. Vďaka iniciatíve nášho akčného tímu sa nám podarilo zorganizovať túto krásnu, ale hlavne poučnú výpravu na štrkovisko-Komjatice. Poučnú aj pre podporný suchozemecký tím.

Po odbočení z cesty ku vode nás hneď čakalo prekvapenie. Predchádzajúci deň pršalo a cesta bola ešte rozmočená. Naštastie len málo. Ďalší dojem – veľmi príjemný – na nás urobilo rozľahlé prostredie okolo jazera, veľa zelene a po nahliadnutí do vody aj jej stav. Skoro ako na Guláške, až na to, že tu je okolo jazera veľmi veľa zelene, takmer ako v parku. Navyše, vodná plocha na pravej strane je delená 11-timi ostrovčekmi. Voda čistá, bez zápachu, pekné pobrežie, prístup s autami až k vode… čo viac si môžeme želať. Privítanie na jedničku, hneď sme museli vytiahnuť fotoaparáty a cvakať, čo sme stíhali. Na počudovanie málo kúpajúcich, čo zapríčinil predchádzajúci deň svojím počasím. Aj to potešilo.

Vybalili sme si veci, pripravili sme gril a mäso, začala sa pohoda – ujal som sa grilu. Postupne prišli aj poslední členovia tejto prieskumnej výpravy a ako sme sa tak pekne množili, tak som opekal a opekal a opekal 3 kg, 5 kg – v tomto momente sa chystala prvá skupina (Miško Reich, Vladko, Aleky a Miško Štefuca) do vody. Pred ich zanorením som na chvíľku odbehol od grilu, že nech im aspoň zamávam s chutným a voňavým mäskom na vidličke, aby mali poriadnu inšpiráciu k návratu a bežal som naspäť ku grilu. Ani som sa nenazdal a už veľká ručička na hodinkách začala smerovať k pol štvrtej poobede, keď sa ma konečne dočkal parťák. Chceli sme si oboplávať lokalitu na člnku, aby sme si vedeli vychutnať miestnu atmosféru, keďže sme dali do prípravy všetok svoj voľný čas počas posledných dvoch týždňov počnúc zisťovaním informácii o okolí, o samotnej lokalite, o jej histórii, charakteru, obvolávaním miestných organizátorov rybárských súťaží, predsedov týchto súťaží, zisťovaním kontaktov na potápačov, ktorí tu intenzívne potápali, aby sme dostali čo možno najpodrobnejšie informácie, ich následným obvolávaním, zisťovaním možnosti záchrannej služby v prípade nehody, postupným preposielaním získaných informácii našim členom vo výprave - nech sa môžu na lokalitu poriadne pripraviť a odpovedaním na ich otázky. Chceli sme zistiť, do akej miery sme sa dozvedeli pravdu. Tri moje poctivo strávene hodiny pri grile ukončil Peťo (len doteraz mi nie je úplne jasné, prečo práve on).

Na člnku sme mali fajn sprievodcu aj spoločnosť, a tak necelá polhodinka strávená plavbou po jazere nám urobila super náladu pred ponorom. Je pravda, že sme videli aj nie príliš príjemné veci, ale žiaľ, také sú umelo a silne zarybňované lokality. Musím povedať, že do tohto momentu nám zisteneé informácie presne korešpondovali s aktuálnym stavom. Už nás čakala len posledná skúška -– stav vody. Niekoľkonásobné vynorenie našej prvej skupiny potápačov neveštil žiadne ideály. Na brehu sme sa s nimi stretli a odovzdali si zistené informácie. Slabá viditeľnosť, miestami max. 2,5 m. To nesľubovalo nejaký fajn zážitok, aj keď aj tento reálny poznatok presne korešpondoval so slovami obvolaných potápačov. Verili sme, že to bude trochu lepšie.

Pripravili sme sa na ponor. Na hladine rutinná kontrola výstroja, hadíc, unikajúcich bubliniek a každý z nás si nahlas pred partnerom zopakoval plán ponoru. Vedeli sme do čoho ideme, nemalo cenu nič podceňovať. Ešte niekoľkonásobná vizuálna kontrola kurzu a začali sme sa konečne ponárať do nekonečného neznáma. Pri brehu viditelnosť 2–3 m. Nad dnom sa to silne horšilo, max. 0,5 m. Hĺbka po zanorení niečo cez tri metre a len pomaly narastala. Plán ponoru bol nasledovný: plávať na sever 20 minút, potom 5 minút na západ a naspäť. V prípade, že nájdeme niečo na priviazanie navijáku, tak si dáme tréning. Okrem toho, že sme stále videli len tmavožlté okolie, prípadne hnedé bahno dna, tak sme si sem-tam vymenili pohľady a pár signálov. Až mi parťák dvakrát stisol ruku a ja som sa obzrel doľava, za ním. Práve v tej chvíli som si kontroloval intenzívne kurz, lebo sa mi zdalo, že sa točíme doľava, ale ja by som odprisahal, že nie. Po obzretí mi bola táto záhada jasná. Ani nie pol metra od nás v ľavo bol veľký kus železa. Partner mi siganalizoval, aby sme ho oboplávali a ja som súhlasil. V tom mi ukázal pred nás. Zaostril som zrak a uvidel som zadnú časť veľkej ryby od konca chrbtovej plutvy. Bola tak veľká, že som si ju neprial vidieť celú v jej veľkosti. Ryba pomaly odplávala a ja som len sledoval jej lenivo miznúci chvost. Nevyzerala, že má strach. Od toho momentu som sa bál vystierať pred seba ruku. - Ale radšej nastavím ruku, ako hlavu - povedal som si a tak sme oboplávali kus šrotu. Bol to veľký zváraný plechový čln. Po obplávaní sme pokračovali ďalej. Cez 19. minútu sme začali prudko klesať, umožnilo nám to konečne dno. Svetlo sa silno strácalo každým decimetrom a v hĺbke 7,5 m sme ucítili veľmi výrazný tepelný skok. Naháňal strach. Pod ôsmymi metrami som si musel ruku približovať k maske lebo som si už nedovidel na číselka na displeji. Stále intenzívnejší chlad a narastajúca tma ma donútili ako vedúcemu ponoru, signalizovať návrat. Parťák pochopil moju signalizáciu a hneď súhlasil. Stále sa ma držiac za ľavé podpazušie sme sa začali rýchlo otáčať. Po ďalších dvoch minútach sme boli opäť asi v 1,5 metrovej viditeľnosti a v teplej vode. To sa nám v tom momente zdalo ako neskutočný luxus. Asi po ďalšej minúte sme narazili na železnú tyčku trčiacu z dna. Ukázal som na ňu. Parťák pochopil. Jeden aj druhý sme si potrénovali prácu s navijákom, ale to, čo nás naozaj prekvapilo bolo, aký je to SUPER pocit mať medzi prstami šnúru, o ktorej vieme, že nás dovedie do bezpečia, hoci na okolo je vidieť len do metra. Po odcvičení sme zamierili k brehu a po bezpečnostnej zastávke sme sa ešte pár minút poobzerali po smetiach na dne popri brehu a pozbierali sme z dna to, čo tam nepatrí. Z vody sme višli vedľa rybára, ktorý sa nás opýtal či je tam veľa neporiadku. - Áno je tam toho veľa, žiaľ a nielen neškodné predmety, ale aj rozbité fľaše a iné skryté nebezpečenstvá.

Rýchlo sme sa pobalili a ako poslední sme opúšťali lokalitu. "Prví prišli, poslední odišli, hoci nechtiac, ale predsa ako vždy, nebudeme si kaziť reputáciu". No a dvojhodinový rozhovor s parťákom v noci, v ten istý deň o priebehu ponoru nasvedčoval tomu, že sme si mali čo povedať a tento ponor v tejto lokalite v nás zanechal silný rešpekt pred neznámou vodou a prostredím. Podceňovanie stavu lokalít, nemá žiadnu logickú ani ľudskú protiváhu. Šnúra života može byť veľmi krátka, a to nielen pri potápaní.

Prvá skupina potápačov: Michal Reich, Michal, Vladimír a Alex Štefucovci – po ponore vyrehotaní ako vždy. – Vo vode nie je nič vidieť, ani dno – najlepšie sa vidia dvojičky. –

Druhá skupina:
Informácie sú od Mira.
Potápači: Adko, Miro
Suchozemci: Kundisovci, Reichovci, Štefucovci, Zuna
Počasie: slniečko, malá prehánka po 14. hodine, malá oblačnosť
Teplota vzduchu: 23–27 °C
Teplota vody na hladine: 23 °C
Teplota vody na dne: 13 °C (odhadovaná)
Čas zanorenia: 16:58 hod.
Čas ponoru: 65'
Čas na dne: 60'
Čas bezpečnostnej zastávky: 5'
Maximálna hĺbka: 8,3 m
Priemerná hĺbka: 5,4 m
Viditeľnosť na dne: 0,5–1 m
Viditeľnosť: 0,5–2 m
Médium na dne: vzduch (21 % O2)
Deco-médium:
Fľaše: 2 x 12 l (300 bar, 232 bar – Miro),
start/end: 310/204 bar , 210/140 bar – Miro)
Deco fľaše:
Deco profil:
Profil ponoru z počítača: Adkov Vytec
Popis ponoru: skúška psychiky, stresu, vzájomnej spolupráce s partnerom v nulovej viditelnosti
Videli sme: tu sa asi najviac hodí skratka BBTZ (blato, blato, tma, zima) objavili sme potopený plechový čln asi 5 x 2 m, pri ňom veľkú rybu. Pod 7,5 m je silný tepelný skok.
Hodnotenie: Poriadný zaberák na nervy a tímovú prácu. Nevhodné pre menej skúsených potápačov. Nutné je so sebou zobrať kvalitné svetlo aj cez deň. Veľmi poučné pre všetkých potápačov.


Lokalita: Senec-Guláška, Modrý domček

Kedy:
víkend 24.–25.04. 2004 od 9. hod.

Popis:
– sladká voda, jazero – bývalé bágrovisko
Inštrukcie:
Už dlho pripravovanú akciu „Čistenie Gulášky“ organizoval Ľudovít Galovič. Našou úlohou bolo vyčistenie brehu od Modrého domčeka po pláž skútristov.
Foto-Video dokumentácia: Fotogaléria z čistenia Gulášky, 24.04. 2004.
Priebeh akcie: (24.04. 2004)
Od skorého rána sa začali sústreďovať ľudia okolo Modrého domčeka. Postupne sa počet zástancov čistej prírody zvyšoval. O 9:30 Ľudo privítal aktívnych pomocníkov a otvoril víkendovú akciu čistenia Gulášky. Zbierači sa rýchlo rozpŕchli po brehoch jazera. Okolo 12. hod. bol už kontajner pri domčeku naplnený. V tomto čase sa začal servírovať domáci Guláš s červeným vínkom a dobrým čajom za symbolickú sumu.
Je zarážajúce, v akom stave vyzerá vodný zdroj v našej krajine. Táto akcia bola nevyhnutnou, ale napriek maximálnej snahe všetkých zainteresovaných sa problém znečistenia vodných zdrojov nepodarí vyriešiť. Ak chceme mať čistú prírodu – okolie v ktorom žijeme, musíme mať k nemu aj úctu a to je práve to, čo veľa ľuďom u nás zatiaľ chýba, resp. si to ešte vôbec neuvedomili.
Tejto akcie sa zúčastnilo veľa významných potápačov, len ako príklad spomeniem členov SK-TECH tímu. Taktiež veľká vďaka patrí našim susedom, ktorí nám doslova úkazali, ako sa takéto akcie s úspešným koncom majú realizovať. Ďakujeme všetkým účastníkom akcie.

Hodnotenie: Takéto akcie musíme realizovať oveľa častejšie, pretože sú žial nevyhnutnými. Čistenie Gulášky bude prebiehať počas celého roku!!!