Foto and Video: © 2010 by Konrad Dubiel, vimeo

Účastníci: Ivan Dobry
Kamil Budinský
Anton Šimčík
Juraj Kuna
Robo Jakubec
Marcel Vysudil

Prvý ponor:
Ponor pre niektorých už na z časti známej lokalite. Zanorenie na schodisku, v prvej miestnosti (jemný kal, vysoká kalivosť) skompletizovanie skupiny, ďalej postup asi 250 metrov dlhou chodbou (hĺbka cca 12 m), na konci chodby miestnosť, pod ňou ďalšie poschodie, max. hĺbka cca 23 m. Po prezretí priestoru nasledovalo plávanie naspäť tou istou chodbou, asi v strede zostup na nižšie poschodie, výstup zúžením tentokrát bez problémov. Ďalej sme postupovali už mne neznámymi priestormi, vplávali sme do veľkého „bazéna“ (možný výstup na hladinu) s množstvom strojov a zariadení, ďalej sme zostupovali troma podlažiami (hĺbka cca 32 m), tiež s kopou zariadení. Prielezy boli dosť priestranné, tak nevznikol žiadny problém. Vystupoval som posledný a keďže som rátal s tlačenicou pri výstupe úzkym schodiskom a môj buddy (Marcel) sa mňa vykašľal, dal som si na čas a vychutnal si posledné okamihy osamote. Výstup prebehol bez problémov s dodržaním výstupovej rýchlosti a pravidiel. Čas ponoru bol cca 65 min.

Po krátkej pauze, občerstvení a dofúkaní fliaš, nasledoval druhý ponor.

Druhý ponor:
Tento ponor prebiehal na mne neznámej lokalite. Zanorenie prebehlo zase vo dvojiciach na schodisku. Zostupovali sme širokým schodiskom, ktoré sa asi v 10m lomilo v pravom uhle doľava, potom sme vplávali do priestrannej miestnosti. Po krátkej prehliadke sme zostúpili na ďalšie poschodie, kde sa nachádzala strojovňa s navijakmi, ďalej sme zostúpili zase o jedno poschodie na hĺbku cca 30 metrov. Výstup a zostup mohol prebiehať buď dvoma otvormi (2x2 m) v strede miestnosti, alebo točitým schodiskom v pravom rohu miestnosti. Po návrate na prvé poschodie sme dierou v stene na pravej strane miestnosti preliezli do menšieho priestoru. Tu sa chcem zvlášť pozastaviť, keďže po prelezení sa bolo treba hneď zlomiť a vystúpiť asi 2 až 3 m komínom. Zadná stena komína bola vytvorená voľne naukladanými kamennými blokmi, ktoré tvorili aj podlahu miestnosti do ktorej sme stúpali a napokon sa v nej aj ocitli. Podľa môjho názoru je to dosť nebezpečné, už by som tam znova neliezol (pred ponorom sme boli aj upozornení, že si máme dať pozor a veľmi do tých kameňov nekopať, aby sa nezosypali). Po vyplávaní z týchto priestorov sme na druhej strane prvého podlažia vplávali do podobných priestorov, len prielez do nich bol oveľa užší (šírka asi dvoch veľkých tehál). Našťastie všetko dobre dopadlo a všetci sme mohli začať stúpať. Výstup po schodisku zasa bezproblémový.

Záver:
Zaujímavé ponory na zaujímavej lokalite, v porovnaní s predchádzajúcimi ponormi na tejto lokalite bolo vidieť veľký posun niektorých zúčastnených.

Pre STUBA DIVERS napísal: Ivan Dobry

Foto: © 2010 Svatava Horáková Fotogaléria – Valná hromada HDS CZ, Olomouc 4.12. 2010

Čas od Valného zhromaždenia Spoločnosti pre históriu potápania, ktoré sa konalo na jar v kultúrnom dome v Neratoviciach už riadne pokročil a preto sa dňa 4.12.2010 - uskutočnila, aj keď trochu oneskorene, jesenná Valná hromada Společnosti pro historii potápění ČR (ďalej HDS) a to tento raz v Olomouci.

Aj napriek nepriaznivému počasiu, dorazila väčšina členov HDS včas a zasadanie mohlo začať bez veľkého meškania. V úvodnej časti Jiří Trpík a Oldřich Lukš informovali o činnosti HDS od jarnej Valnej hromady a o dosiahnutých úspechoch, ďalej informovali o nadviazaní spolupráce s múzeami pri dlhodobejších expozíciách, o nových pripravovaných projektoch a aj o vytvorení spolupráce s inými organizáciami pre históriu potápania vo svete, najmä HDS Poland, či o pozvaní HDS UK našich členov na ich schôdzu. Nechýbali podrobné informácie o finančnej situácii a plánoch činnosti HDS na rok 2011.

Jozef Dvořáček priblížil členom HDS výsledky a skúsenosti s prípravou expozície potápačskej histórie v Třineckom múzeu – výstava fotografií, kresieb a predmetov z činnosti Jana Kociana, pod názvom „POTÁPĚNÍ – můj osud“. Táto výstava, aj keď si vyžiadala enormné úsilie na jej prípravu, bola tou najnavštevovanejšou za posledné desaťročné obdobie múzea.

Oldřich Lukš prezentoval ukážku makety vytlačeného katalogu prilieb, ktoré boli odfotografované v Neratoviciach počas výstavy (každá prilba je nafotená z rovnakých uhlov a k prilbe je pridaný aj jej historický opis). Naozaj úctihodná práca, takto pekne to skompletizovať. Katalóg odprezentoval O. Lukš společně s Janom Liškou (ktorý sa rovnako na tvorbe podieľal) aj s návrhom na jeho možné obstaranie medzi širokou potápačskou verejnosťou v našich krajinách (ČR a SR). Medzi členmi prebehla diskusia k možnostiam vyhotovenia a spôsobu realizácie.

Po obednej prestávke nasledoval blok spomienok Jana Eisenmanna za Jánom Mertom k pamiatke jeho nedávneho úmrtia (článok o ňom sa nachádza v Dobrej vode č. 3/2010). O. Lukš priblížil históriu života J.Y.Cousteaua k jubileu 100. výročia jeho narodenia a nasledoval film o projekte výskumu žitia pod hladinou v 100 metrových hĺbkach za použitia héliových zmesí – Conshelf 3 (Précontinent 3). Páni Jozef Dvořáček a Ivan Kratochvíl zaspomínali (a to pomerne vtipne) na podobnosti s projektom PERMON 3,4 a 5.

K 15. hodine sme sa presunuli na Olomoucký plavecký bazén, kde mal pre nás Mirek Lukáš pripravené ukážky historických dýchacích aparátov a to hlavne dvojhadicových pľúcnych automatík tuzemských aj zahraničných). Mohli sme si vyskúšať jednotlivé prístroje priamo vo vode a zaspomínať na časy, kedy sa s nimi potápalo. A tak niektorí vďaka vyleštenej technike omladli aj pár desaťročí (na chrbte kyslíkový CCR), inokedy zas pribudlo pár šedivých vlasov (to zas vtedy keď bolo potrebné trochu viac rozdýchavať automatiku). Ale počet vynorených sa rovnal počtu zanorených preto môžeme konštatovať, že celá akcia prebehla úspešne a tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie na jarnej Valnej hromadě, ktorá sa uskutoční v Prahe 8, opäť v známej reštaurácii Meteor.

Na záver VH popriali zástupcovia Vedenia HDS CZ všetkým členom Spoločnosti príjemné prežitie sviatkov v závere roka a do nového roku veľa šťastia, zdravia a úspechov pri ich zberateľskej a bádateľskej práci v histórii potápania v Československu.

Pre STUBA DIVERS napísal: Miroslav Zverka

Foto: © 2010 Miroslav Zverka, STUBA DIVERS
Kamil (vzadu) kontroluje Ivana či mu neunikajú „bublinky“.

V krásnom slnečnom a hoci jesennom počasí, sme sa stretli v počte 10 nadšených potápačov na potápačskom sústredení konajúcom sa na Leštinke, počas ktorého sme testovali vlastný tepelný komfort prostredníctvom použitia pasívneho vyhrievania v suchom obleku a to za pomoci kovového prášku pri reakcii s kyslíkom. Testovanie prebiehalo pri teplote vody 10–9 st. Celsia. Trénovali sme aj trochu prácu so šnúrou a meranie azimutov, ako aj balenie šnúry a viazacích bodov. Samozrejmosťou bola práca s jednou stage. Niektorí si odskúšali ponory so sidemount Easy, niektorí mali na sebe CCR Megalodon, a niektorí si vyskúšali nové rukavice XSscuba, či skútre Submmerge. Otestovali sme kvalitu a mechanickú výdrž prevedenia súčasných baterry packov a zhodli sme sa, že prevedenie akým sú spájané väčšiny moderných battery packov od špičkových výrobcov svetiel, určite nie je určené do našich jaskýň (stačí pád kanistra z 1 m výšky).

Bol to veľmi vydarený predĺžený víkend s jednoznačným záverom, že spomínané pasívne vyhrievanie je veľmi účinné a efektívne, dokonca finančne nenáročné riešenie.

Pre STUBA DIVERS napísal: Miroslav Zverka

Foto: © 2010 Miroslav Zverka, STUBA DIVERS
Fotogaléria – Výstava „POTÁPĚNÍ – můj osud“, Jan Kocian

Každý, kto sa čo i len trochu vážne venuje potápaniu nemôže nevedieť o pokusoch dobiť vodu prostredníctvom budovania obydlí priamo vo vode a o pokusoch správania sa človeka v takomto prostredí. Že sú to dôležité výskumy niet pochýb, presvedčila nás o tom aj nedávna asistencia spoločnosti NASA pri záchrane baníkov v Chile. Česká Republika sa zaradila v období rokov 1964-1967 práve s pokusmi podmorského stanu Xenia od konštruktéra Pavla Grossa a potom s kabínou PERMON, kde sa na prácach podieľal ostravský klub s rovnakým názvom, v poradí ako tretia potápačská veľmoc po Francúzsku a USA. V určitom období bol PERMON najaktívnejším klubom v bývalom Československu. Jeho členovia sa zaoberali už so spomínanými pokusmi ako aj prieskumom jaskýň, či prienikom do najhlbších vôd vo Vysokohorskom prostredí Vysokých Tatier, kde stanovili aj hĺbkové rekordy v takomto prostredí. Jeho členom je aj dobre známa postava potápačskej verejnosti a to hlavne pre svoju schopnosť vydarene kresliť prežité zážitky, je ňou Jan Kocian. Obsiahly súbor fotografií, kresieb a stručný prehľad jeho potápačským životom, ako aj históriou potápačského klubu PERMON, či třineckého pot. klubu POSEIDON vrátane vystavovaných dobových predmetov z činnosti potápačov nevynechávajúc podvodný stan Pavla Grossa a iných doplnkov pripravili v podobe výstavy pre širokú verejnosť v spolupráci s třineckým potápačským klubom POSEIDON (Mgr. Roman Kudela) a so Spoločnosťou pre históriu potápania ČR (HDS CZ, Ing. Josef Dvořáček). Výstava a expozícia prebieha v malom múzeu třineckých železiarní od 10.9.2010 a trvá do 21.11.2010.

Pretože som si nechcel nechať uniknúť príležitosť vzhliadnuť vystavované fotografie ako aj historicky zaujímavé predmety z potápania, vybral som sa poslednú krásnu októbrovú nedeľu do Třince.

Ráno začalo úplne klasicky, ako keď niekam cestujem – zobudil som sa na budík, ponáhľal som sa na vlak, meškala mi doprava, vôbec nejazdila podľa harmonogramu, tak som musel kombinovať a stihol som prísť 15 minút pred odchodom vlaku. Pri prechode hlavnou sálou na vlakovej stanici mi padlo do oka, že síce môj rýchlik odchádza o 15 minút, tak je písaný až na konci informačnej tabule s odchodmi. Na peróne som nenašiel ani ľudí ani žiaden vlak. Keď mi pohľad padol na vývesnú tabuľu kde bol údaj aktuálneho času hodín, poriadne som sa na sebe zasmial – deň pred tým som sa s  chalanmi pri oprave plotu bavil o tom, že sa v noci posúva čas, nuž, zabudol som na to. A tak jednu hodinku navyše som využil na raňajky.

Cestu vo vlaku som si krátil čítaním a prezeraním objavov vrakov na Kryme, sledovaním výsledkov českých reprezentantov v plutvovom plávaní, nevynímajúc šikovný a oku lahodiaci český reprezentačný tím freediveriek, či bavením sa už tradične vtipnými poznámkami Petra Katze na stránkach Dobrej vody. Cesta mi ubiehala rýchlo aj kvôli počasiu – každú chvíľu som musel zrak upriamiť na nádhernú ubiehajúcu krajinu, všetko bolo opäť zelené, nádherná modrá až priam cyaonvá obloha a slniečko príjemne hrialo. Veru, veľká zmena po daždivých a zamračených týždňoch.

Dalo by sa povedať, že ani neviem ako som sa ocitol pred múzeom třineckých železiarní. Chvíľu som počkal pred dverami kým vyšli predchádzajúci návštevníci a hneď po vstupe som obzeral vystavený podvodný stan Pavla Grossa. Pri privítaní na informáciách som dostal pokyny a ponuku na obzretie si jednotlivých výstav v mestskom múzeu. Popri potápačskej výstavy súbežne prebiehali aj stála expozícia histórie třineckých železiarní, samotnej výroby, či výstava predmetov a histórie vojnového a medzivojnového obdobia, ktoré prežili obyvatelia mesta Třinec a jeho okolia. Smutné príbehy striedali úspechy a pokroky doby, ale tak to už v múzeách chodí.

Výstava „Potápění – můj osud“ ma pri vstupe privítala historickým potápačským kompletom určeným do stredných a veľkých hĺbok (do 80 m) nemeckej firmy, ktorá svoju činnosť ukončila tesne pred 2. sv. vojnu v roku 1938. Túto expozíciu dopĺňala vystavená ručná dvojpiestová potápačská pumpa určená pre dve obsluhujúce osoby. Krásne naaranžované výkladné skrine a zaujímavé grafické doplnenie s pútavým tvarovaním výstavných panelov, dodávali vystaveným predmetom a fotografiám svoj punc. Na výstave si človek mohol pozrieť aj prieskumné kamery československej výroby, ktoré skúmali vo svojej dobe Československu priradené more a to v hĺbke až 5000 m. Doplňujúce exponáty ako automatiky z produkcie Petra Katze, či jaskyniarsky kompletný výstroj z 80.tich rokov, ktorý zapožičal jeden z usporiadateľov výstavy – Roman Kudela, dopĺňali také skvosty ako prvý potápačsky skúter vyrobený v ČR. Nechýbala ani kompletná ukážka súpravy SP-40. Pôsobnosť a činnosť miestnych třineckých potápačov zaujala svojou rôznorodosťou a špecializáciou. V tej dobe, naozaj obdivuhodné.

Čo dodať k výstave?
Podrobné popisy k vystaveným predmetom dávajú návštevníkom šancu dozvedieť sa viac o potápaní na našom území ako aj z dobrodružného života Jana Kociana. Rovnako tak aj pochopiť začiatky výroby potápačského vybavenia na našom území v dobách, kedy ešte nič nebolo prístupné. Žiadne potápačské školy, žiadne potápačské obchody, len drsní a šikovní nadšenci potápačských klubov, ktoré svojou aktívnou činnosťou a odhodlaním cez všetky ťažké obdobia preplávali do súčasnosti. A po ich práci je vidieť veľké jedinečné výsledky. Nech nám je cťou a motiváciou spoznávať osudy a výsledky našich konštruktérov, ktoré nie sú zanedbateľné ani v celosvetovom pohľade. Usporiadateľom chcem poďakovať za príjemné a poučné chvíle strávené na tejto príjemnej a informačne bohatej výstave.

Počas spiatočnej cesty som skoro nestihol vystúpiť z vlaku. Dôvodom bol až dych zadržujúci stav spôsobený nadšením, ktoré bolo vyvolané čítaním článku Olda Lukše o českých spolupracovníkoch Jacquese Yvese Cousteaua, a to následne sôsobovalo moje omdletie. Bol som z toho úplne mimo. O čom všetkom ešte nevieme?

Pre STUBA DIVERS napísal: Miroslav Zverka

Foto: © 2010 Monika Horáková, Fotogaléria – Guláš na Guláške

V nedeľu dňa 27.6 20010 sa nám podarilo pre členov a priateľov o.z. STUBA DIVERS zorganizovať vydarenú akciu s výstižným názvom „Guláš na Guláške“.

Akcia sa konala na našej základni pri seneckom jazere Guláška, ktorú mame ako združenie v nájme. Hlavným cieľom tentoraz nebolo potápanie ani tréning, ale spoločné stretnutie s priateľmi s ktorými sme sa už dlhšie nevideli, oddych a pre tých otužilejších aj kúpanie. Samozrejme našli sa aj potápania chtiví jednotlivci, ktorí si nenechali ujsť možnosť nahliadnuť pod hladinu.

Počasie bolo super, slniečko sa neschovávalo a tak väčšina z nás vlastne konečne privítala skutočné leto. A čo voda? Pre potápačov už teplá, ale pre kúpajúcich sa (nebolo ich veľa) bola dosť čerstvá. Najteplejšia sa zdala asi najmenším, ktorí si ju s radosťou vychutnávali.

Na akcii sa zúčastnilo okolo 25 ľudí vrátane rodinných príslušníkov, priateľov a tiež aj zopár deťúreniec. Vyvrcholením nedeľňajšej pohody popri oddychu a debatách bol samozrejme guláš, ktorý s láskou pripravil šéfkuchár dňa Ivan Dobrý. Som presvedčená, že takémuto gulášu by veru neodolali ani vegetariáni. Mnohí z nás neostali pri jednej porcii a našli sa aj takí, ktorí sa pri kotlíku otočili viac krát. No nedalo odolať, guláš bol jednoducho vynikajúci. Na záver sa chcem poďakovať Ivanovi a ďalším, ktorí prispeli k zorganizovaniu tejto pohodovej akcie a verím, že si to čoskoro zopakujeme.
Tešíme sa na vás!
Monika Horáková

Foto: © 2010 Miroslav Zverka, Fotogaléria – Výstava potápačských prílb

Výnimočnú sobotu som mal možnosť prežiť v kolektíve osobností zo Spoločnosti pre históriu potápania ČR (HDS CZ), a to na akcii, ktorú spoločnosť zastrešovala. Hlavný organizátor Oldřich Lukš, jednateľ spomínanej spoločnosti, pripravil v spolupráci so skupinou zberateľov naozaj excelentnú výstavu s názvom Výstava potápačských prílb. Konala sa v Neratoviciach v ČR, dňa 17.04. 2010 (sobota).

Doobeda prebiehalo Valné zhromaždenie HDS CZ a okrem skonštatovania hospodárenia a spomenutí výsledkov z posledných aktivít v uplynulom roku, predstavenstvo spoločnosti prezentovalo aj najbližšie pripravované akcie. Zároveň bolo objasnené, že spoločnosť tvorí 52 členov – nadšencov a že aj ďalší noví majú záujem o činnosť v organizácii. Členovia sa počas sedenia zúčastnili niekoľkých zaujímavých odborných prednášok. Oldřich Lukš – Potápanie v skafandroch – prehľad histórie ako a  kde to vlastne začalo – spôsob akým sa vyvíjalo potápanie v skafandroch. Oto Brázda nám priblížil osobné poznatky z praktického použitia klasických prilbových skafandrov (sám pracoval dlhé roky ako potápač na Povodí Vltavy) a k tejto téme nám Jiří Trpík pustil film z cyklu Spravodaj 1980 o potápačoch na Vltave a o hyperbarickej komore Subcom Decom.

V poobedných hodinách bola prehliadka potápačských prílb prístupná pre verejnosť. Sprevádzal ju film Pracovné potápanie v roku 2008 autora Jaroslava Knoteka. Ak môžem zhodnotiť túto výstavu svojimi slovami a pocitmi, nedá mi poukázať na jedinečnosť tejto výstavy. Pokiaľ viem, tak v dlhej minulosti sa nič podobného a v takomto rozsahu nekonalo u nás, ani v ČR. Organizátorom sa podarilo pripraviť viac ako 40 historických exemplárov, pričom každý bol niečím výnimočný. Tie najstaršie kúsky boli z obdobia tesne po Prvej svetovej vojne a teda si niečo pamätajú. Najmodernejšie vystavené modely boli zo súčasnosti. Návštevníci si mohli pozrieť prilby firiem Dräger, Siebe Gorman, Kirby Morgan, ruské prilby VK 1a 2, či dokonca kúsky domácej českej výroby – Aquacentrum Praha a model slovenského výrobcu Jána Budaja z Trenčína, prípadne prilby neznámych výrobcov. Pochopiteľne, táto výstava si rýchlo získala aj tých najmenších návštevníkov. Veď ktorý chlapec by netúžil skúsiť si, aké to je v tej veľkej prilbe zápasiť s veľkou chobotnicou, či inou príšerou, ktorá sa vyrúti z veľkej hĺbky. Pre každého prítomného bola účasť na výstave novým poznaním z oblasti pracovného potápania. Každého presvedčila o tvrdej a náročnej práci pracovných potápačov. Počas prednášok boli vyvrátené aj niektoré mýty z filmov, ktoré majú už dlhodobo za úlohu prilákať divákov. Počas výstavy sa veselo debatovalo a spomínalo na príhody z minulosti. Predstavená bola aj kniha Hloubkové opojení – prvý český román s potápačskou tematikou.

S príchodom večera som prekrásny teplý a slnečný deň ukončil prechádzkou po mestečku, aby som sa mohol hlbšie zamyslieť nad novými poznatkami, ktoré som počas výstavy nadobudol, a nebolo ich málo. Taká výnimočná bola aprílová sobota v Neratoviciach. A ešte spoločný odkaz ľudí z výstavy: Všetci zúčastnení sa tešia na ďalšie podobné aktivity združenia HDS CZ a ešte viac väčšiemu kruhu zúčastnených ľudí. Tešíme sa na vás!
Miroslav Zverka

Foto: © 2010 Miroslav Zverka
Fotogaléria – Majkova jaskyňa 2010

Po mesiacoch komunikácie a podrobných príprav sme sa spolu s Kamilom a Ivanom zúčastnili dlho očakávanej prieskumnej akcie Oblastnej skupiny Jána Majku z Košíc pod vedením vedúceho Zbyňa Valentu (OSJM). Čakala nás náučno výletná vychádzka po vyvieračkách a jaskyniach v juhovýchodnej časti Slovenska.
Jeden by neveril, koľko krásy máme na dosah a ani o nej nevieme...
Miroslav Zverka

Foto: © 2010 Miroslav Zverka
Fotogaléria – Potápanie v lome – Leštinka 2010

Ako plynul čas od stretnutia veľkého kolektívu potápačov z Čiech a Slovenska na Potápačskom tábore v Senci 2009 a aj od neskôr konaného jesenného stretnutia v Senci, zrodil sa nápad medzi niektorými priateľmi z uvedených krajín, aby sme sa stretli na najznámejšej potápačskej lokalite v ČR – na Leštinke.

Po stanovení termínu a obvolaní pár známych konečne prišla očakávaná chvíľa a dňa 04.02. 2010 sme stáli pod prístreškom na spomínanej lokalite lomu a navyše vo väčšom počte, ako sme zvyknutí zo Slovenska. Krásne štvrtkové poobedné počasie nám nedovolilo len tak si lebediť na suchu pri teplote okolo nuly. Potápači sa rozhodli, že si pozrú krásny lom, ktorý je dlhodobo pod správou manželov Boržíkových. Navyše teplota vody mala o niekoľko stupňov viac, než bola teplota vzduchu. Nikoho nebolo treba prehovárať k prvému ponoru. Krásny potápačský skanzen, ktorý je vytvorený dole, chytí za srdce každého prítomného potápača. A ešte tajomnejšiu atmosféru ponúka toto úchvatné „múzeum lomu“ pri nočnom ponore. Nádherné ponory v prírode, možnosť prechádzok po okolí a niekoľko ďalších zaujímavých aktivít ponúka táto lokalita aj v čase, keď je pod hrubšou prikrývkou snehu. Všetko je to iba o vynaliezavosti návštevníkov. Za zmienku stojí príjemné posedenie pri pozeraní filmov, či posedenie s občerstvením pri spoznávaní histórie lomu. Našli sme tu výborné zázemie pre potápačov s pekným ubytovaním. Návšteva na lome je o to príjemnejšia, ak vás prídu navštíviť známi kamaráti z okolia, alebo keď spoznáte nových ľudí, ktorí tam práve potápajú. O obľúbenosti lokality nemusíme znalým miestnych pomerov nič hovoriť – návštevnosť, ktorú sme tam videli za jeden predĺžený víkend, by sme ťažko hľadali počas celej zimy na hociktorej slovenskej lokalite. A to nehovoríme o technike, ktorá sa tam mihne počas ponoru vo vašom priezore, či ktorú zbadáte po  vynorení sa na brehu. Všetko tam žije aj počas zimy. Dvojice striedajú nové dvojice. Od single konfigurácií s neoprénom, cez side mount so suchým oblekom, či hogarthian Twins s prídavnými fľašami, až  po CCR. Jednoducho všetko, čo dá potápačská garáž.

Sami sme na sebe otestovali zopár noviniek z množstva nového potápačského príslušenstva, ktoré sme rozoberali pri spoločnom stole. V príjemnej priateľskej atmosfére nám plynul čas veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali, po pozeraní potápačských filmov a rozprávaní historiek z vlastného potápania sme sa prebudili do nedeľného rána. Prišiel čas poberať sa domov. Spoločnou výzvou, ktorou sme sa lúčili, uzatváram aj príspevok o zimnom kolektívnom potápaní na Leštinke: Radšej tráviť spoločný čas vo vode a na kolektívnych akciách, ako na internete! Tým sa  aj ospravedlňujem a objasňujem neskoré pridanie tohto príspevku.
Miroslav Zverka

Foto: © 2009 Kamil Budinský, Fotogaléria Zimné stretnutie 2010

Naše novoročné stretnutie sa pomaly stáva už tradičnou akciou, na ktorej sa stretávajú členovia a priatelia nášho združenia. Inak to nebolo ani posledný januárový víkend tohto roku. Bohužiaľ technické problémy (prasknuté potrubie a následné vytopenie) nám nedovolili uskutočniť stretnutie na našej obľúbenej chate jachtárskeho klubu Slávia Bratislava v Senci v lodenici. Našťastie prijateľné priestory aj podmienky nám poskytol Hotel Zátoka v severnej časti Slnečných jazier v Senci.

V sobotu ráno 30.01.2010 začalo stretnutie valným zhromaždením o.z. STUBA DIVERS. Tu sme v krátkosti zhodnotili „úspechy a problémy“ minulého roku a dohodli sa na ďalšom smerovaní nášho združenia. To, že niekedy je problém už sa len dohodnúť, nemusím asi nikomu vysvetľovať. Veď keď sa stretne väčšia skupina ľudí, vždy je to o dohode a ústupkoch jednotlivcov v prospech skupiny ako celku. Preto som rád, že zatiaľ sa nám to aj napriek rozdielnym názorom, darí. Po ukončení búrlivej debaty a výdatnom obede nám už nič nebránilo v začatí poobedňajšieho programu.

Chcem poďakovať hlavne Peťovi Kubičkovi z DIR-TEAM Slovensko, že prijal naše pozvanie a podelil sa s nami o svoje skúsenosti s potápaním v studených vodách. Jeho prednáška bola zameraná na tepelnú ochranu, tepelnú výmenu, aktívne a pasívne spôsoby tepelnej ochrany, ktorým vývoju a výrobe sa aj venuje pod značkou KUBI. Boli nám predstavené jednotlivé doplnky vyhrievania a vysvetlená dodatočná kombinácia s vhodnými dielmi oblečenia, ktoré spolu s vyhrievaním zabezpečujú pohodlie počas ponorov v chladných vodách. Diskusia o tejto problematike sa nám predĺžila, čo svedčilo o záujme ľudí, a preto sme ďalší program museli preložiť na čas až po večeri. Večera v podobe pečeného prasiatka a iných dobrôt potešila všetkých a aj keď niekto najprv uvažoval nad zdravou stravou, myslím, že pri pohľade na ostatných na ňu na chvíľku pozabudol :-)

Po večeri sme sa pomaly opäť usadili. Malo nasledovať rozprávanie Roba Jakubca o speleopotápačskej expedícii na Sardínii. Bohužiaľ na poslednú chvíľu Roba zamestnali pracovné povinnosti a tak nám neostávalo nič iné, len si pozrieť aspoň krátky film od Tomáša Klojda z tejto zaujímavej česko-slovenskej expedície z roku 2010, ktorá pod vedením Daniela Hutňana nadväzovala na predchádzajúce výpravy do tejto oblasti a jej cieľom bolo zdokumentovať a vytvoriť mapu jaskyne Cala Luna.

Po filme sa atmosféra pomaly uvoľňovala a prechádzala do voľnej diskusie. Na záver nás potešil Martin Bielik svojim rozprávaním a prezentáciou o potápaní na Malte a okolitých ostrovoch. Na túto potápačskú lokalitu sa niektorí z nás chystajú už po niekoľkýkrát. Po Martinovom rozprávaní snáď už nikto nepochybuje, že ide o zaujímavú lokalitu, ktorú sa oplatí navštíviť.

Čas po poslednom príspevku už pokročil a ľudia sa začali pomaly rozchádzať do svojich domovov. Tí, čo sa im ešte nechcelo do postele, sa presunuli do reštaurácie, kde pokračovala živá diskusia o tepelnom komforte do skorých ranných hodín. V nedeľu po raňajkách na nás čakal už len postupný odchod domov v nádeji, že sa na takýchto príjemných akciách ešte veľakrát stretneme.

Čo viac povedať k hodnoteniu stretnutia?
Z môjho pohľadu to vidím tak, že aj napriek veľkým prekážkam, ktoré prišli v poslednej chvíli, sa nám opäť podarilo zorganizovať skvelé stretnutie, pri ktorom sme si mali čo povedať, aj sa na čo pozerať. Chcem ešte poďakovať všetkým, čo sa podieľali na zabezpečení tohto stretnutia, za ich čas a ochotu, hlavne Petrovi Kubičkovi za jeho zaujímavú prednášku a takisto všetkým zúčastneným za to, že svojou prítomnosťou vytvorili pohodovú a priateľskú atmosféru.
Ivan Dobry