Foto: © 2009 Kamil Budinský, Fotogaléria Vizovice 2009

Premietanie potápačských filmov vo Vizoviciach prebieha každoročne na konci novembra, už od roku 2002. Naša skupina sa prvýkrát zúčastnila tohto stretnutia potápačov v roku 2003, odvtedy sa zúčastňujeme každoročne, teda už siedmych ročníkov.

V dňoch 27.–29.11. 2009 – od piatku večera do nedele doobeda - sme boli vo Vizoviciach v rekreačnom stredisku Revika účastníkmi premietania potápačských filmov. Hneď po príchode v piatok večer a po super večeri sme krátko asistovali porote pri hodnotení vzoriek slivovice. Podarilo sa nazbierať aspoň 6 vzoriek, takže sa našťastie pre nás ochutnávanie uskutočnilo. Stretnutie pokračovalo sedením pri stole s dobrými pochutinami a rozhovormi so známymi, ktorí neodolali a prišli už v tento večer posedieť a podeliť sa so svojimi i spoločnými zážitkami.

V sobotu ráno po ťažšom, ale veselom vstávaní a po skvelých raňajkách, prebehli v jedálenskej sále posledné prípravy k premietaniu. O 11.10 hod. začal program. Karel Gregor privítal návštevníkov a následne David Čani dostal slovo, aby nám zaujímavým filmom predstavil projekt Weeki Wachee. Pri tom odznela aj výzva na spoluprácu v tejto obrovskej diere na Floride. V ďalšom príspevku nás Richard Jaroněk informoval o alarmujúcom zabíjaní žralokov pri pobreží Afriky. Nasledoval technický príspevok Zbyňka Růžičky, v ktorom predstavil vylepšenia na svojom CCR Alfa. Daniel Hutňan nám priblížil Mexico Tulum a podal nám informáciu o postupoch v dierach a o zmene krajiny v oblasti cenotov – civilizácia sa rýchlo blíži. Silvo Pěkník mal prednášku o vrakoch v Baltskom mori. Mirek Stehno ml. predviedol počas prestávky potápačský počítač Liquivision a vo svojom príspevku nám popísal zaujímavosti z DEMA Show. Lukáš Brichlec s Pavlom Karáskom sa predstavili filmom z návštevy štyroch jaskýň na Floride. Karel Gregor a Jirko Katrušák mali kratučkú vsuvku k fotografovaniu asi 3 min. film. Petr Wagner pripomenul začínajúcim potápačom, že o héliu toho až tak veľa nevieme a o dekompresných postupoch sa môžeme baviť stále. Karel MikeŠ a Břeťo Vajsar predstavil so svojím spoločníkom novinky na CCR Hammerhead. Počas programu boli prezentované celkovo tri CCR prístroje. Večer sme si pozreli film EKPP, ako sa transportujú veci na exploračný ponor a videli sme celú drinu okolo toho. Po vyčerpávajúcom programe nás čakalo vyhodnotenie ochutnávky slivovice – vyhral Richard Jaroňek. Silvo Pěkník pokrstil slivovicou Jaroňkovu novú, v poradí už štvrtú knihu Čelisti Afriky, a to bola bodka sobotného večera, presnejšie hlavného programu. Ďalší priebeh sa len ťažko opisuje vzhľadom na nepomer fľašiek a prísediacich.

Čo viac povedať k hodnoteniu stretnutia?
Strava bola výnimočná, v piatok sviečková, v sobotu fajnovučké raňajky, na obed polievočka a prírodné mäsko, k večeri pečené koleno. V neskorých hodinách sa rozozvučali aj gitary. Keďže sme tvorili neprehliadnuteľne najväčšiu skupinu v počte 14 členov STUBA DIVERS, studené pokrmy sa podávali na našom stolovom rade. Zo Slovenska prišli ešte chlapci s Antonínom Šimčíkom z Trenčína vrátane Ivana Kozica. Od piatku večera bol prítomný aj Ján Blaho z DIR-TEAM.SK a chlapci z Lighthouse. Toľko k slovenskému zastúpeniu. Celkový počet do 70 návštevníkov hovoril síce o nižšej návštevnosti voči minulým rokom, ale príjemná atmosféra stála za to. Malo to i pozitívne stránky - skrátili sa napríklad čakacie doby v bufete. Stihli sme prehodiť reč takmer s každým, kto bol prítomný na stretnutí. Počas technických prestávok prebiehali ukážky Liquivision – Mirek Stehno ml., CCR Hammerhead. Môžeme konštatovať, že sa akcia priblížila k dokonalosti, kde nie je čo vytýkať. Bolo to jednoducho SUPER! Program bol veľmi dobrý, o tom niet pochýb. Prevýšilo to naše očakávania. Sme šťastní, že sme sa tejto vydarenej akcie vo Vizoviciach opäť zúčastnili a dozvedeli sa veľa noviniek. Tešíme sa na ďalšie pokračovanie!
Miroslav Zverka

Foto: © 2009 Miroslav Zverka, Fotogaléria sa pripravuje

V sobotu 07.11.2009 sa uskutočnilo v pražskom športovom areáli v reštaurácii Meteor ďalšie Valné zhromaždenie Společnosti pro historii potápění Česká republika (HDS CZ). Bohatý program vopred sľuboval väčšiu návštevnosť aj vďaka zahraničnej návšteve. Stretnutia sa zúčastnilo 30 členov z Čiech, Moravy a Slovenska.

V programe sme mohli vidieť príspevky od zastúpenia Poľskej spoločnosti pre históriu potápania – Wiesław Wachowski nám priblížil históriu potápania v potápačských prilbách v 30. rokoch v Poľsku ako aj históriu potápania v námorných silách Poľska v medzivojnovom období 1919–1939. Jeho ďalším príspevkom bola vyčerpávajúca história automatík MISTRAL, téma bola okrajovo blízka väčšine prísediacim a preto aj veľmi zaujala. Zároveň sme dostali pozvanie na stretnutie HDS Poland dňa 5.–06.12.2009, Gdynia – pod názvom „RETRONURKI w Marynarce Wojennej RP“.

Nie menšiu pozornosť si vypýtal príspevok od dlhoročného priekopníka vo výrobe neoprénových oblekov v Gottwaldove (v Zlíne), Jan Cedidla vysvetlil ako sa voľakedy vyrábali neoprénové platne a z nich obleky, aké prekážky sa prekonávali a ako sa výroba s kvalitou zmenili v posledných rokoch. Viac sme sa dozvedeli aj o výrobe suchých oblekov. Bola to veľmi príjemná prezentácia plná spomienok. Počas príspevkov prebiehala hladko schôdza, pretože sa každý tešil na ďalší program. Prebrala sa hodnotiaca správa za rok 2009 spolu s hospodárskou správou ako aj plány pre ďalší rok. Asi najzaujímavejšími pripravovanými akciami majú byť Hlubina 2010, Expozitura Česká Lípa a výstava historického potápačského výstroja.

Počas schôdze boli pozitívne ohodnotené činnosti členov Dušana Šurániho, Jardu Klepala a Petra Ferdinadyho v oblasti zbierania literatúry s potápačskou tematikou (zoznam literatúry v českom a slovenskom jazyku nájdete na web stránke HDS CZ Knihy o potápění v ČJ a SJ). Spomenula sa vydarená spolupráca HDS CZ na Potápačskom tábore 2009, kde boli členovia HDS CZ zastúpení vo väčšom počte.

Pred skončením sme mali možnosť vidieť prezentáciu fotografií s históriou výroby vodotesných obalov pre fotoaparáty a kamery v podaní prísediacich členov HDS aj s ich zaujímavým komentárom – Skramoušský Radek, Jan Liška a ďalší.

Dovoľte mi aby som aj touto cestou ešte raz poďakoval usporiadateľom stretnutia – výboru a kontrolnej komisii, menovite J. Trpíkovi, O. Lukšovi, J. Eisenmannovi, J. Dvořáčkovi za výborný program, priebeh akcie a poprial im veľa úspechov a energie so šťastím pri ich obetavej práci. Je obdivuhodné, že spoločnosť HDS CZ má už 48 členov. Ja len dúfam, že pribudnú aj mladší členovia a rozšíri sa aj zastúpenie zo Slovenska.

Moje špeciálne poďakovanie patrí Petrovi Ferdinandymu za dlhoročnú spoluprácu a pomoc ako aj všetkým členom HDS CZ, ktorí nám pomohli pri aktivite Potápačský tábor 2009.
Miroslav Zverka

Foto: © 2009 Bohumír Žember, Fotogaléria – významná návšteva

Na vikend 03.–04.10.2009 sme sa dohodli s priateľmi z Košíc a z Čiech na spoločnom stretnutí pri vode – na Guláške. Cieľom stretnutia bola výmena skúsenosti, spoločný oddych pri vode a vo vovode, nadviazanie spolupráce a samozrejme, vyskúšanie nových vylepšených drobností na výstroji. Iniciátormi akcie boli Košičania.

V piatok večer sme sa ubytovali a spoločne sme prebrali program počas nasledujúcich dvoch dní. Pri plnom stole dobrôt a lahodných nápojov sa miestnosťou niesol smiech z vyprávania spomienok a zážitkov prísediacich. Keďže sme mali medzi sebou aj odborníka na sidemount s reálnymi skúsenosťami aj zo slovenských jaskýň a pravdepodobne s najväčším prehľadom o tomto spôsobe potápania na Slovensku, využili sme jeho prítomnosť na to, aby nás bližšie oboznámil o spôsobe, možnostiach a nebezpečenstvách takejto konfigurácie. Ľubomír Kurian, mal pred tým než začal potápať so sidemount, bohaté skúsenosti s DIR filozofiou, jej uplatňovaním pri ponoroch v slovenských jaskyniach, baniach aj na otvorených vodách, vrátane Hogarthian konfigurácie a ponormi s Twins na chrbte. Pozreli sme si aj zaujímavé videá z jeho archívu, ktoré znázorňovali potápanie v minulosti a porovnávali možnosti potápania voľakedy a dnes. A pretože sme si chceli užiť krásny nasledujúci deň – sobotu, tak sme sa ponáhľali späť aby sme po výdatných raňajkách mohli skoro odísť.

Ráno sme pozreli nejaké inštruktážne videá a smerovali sme o ôsmej hodine na raňajky. Keď Ivan konečne dojedol (on strašne rád papá), naložili sme osobné veci do áut a vybrali sme sa na Gulášku. Tam sme stretli skupinku začínajúcich potápačov. Po vyložení vecí z áut nasledovalo skladanie výstroja. Prebrali sme pri tom niekoľkokrát plán ponoru. Na ponor sa pridala aj naša Monika, ktorá prišla pomerne skoro voči tomu, ako to u nej býva zvykom. Chlapcom sme chceli ukázať miestnu vodu na Guláške a tak sme pripravili trasu po najzaujímavejších atrakciách a zákutiach. Pripravili sme si plán ponoru, niekoľkokrát ho zopakovali, dohodli sme si signáli, spravili equipment check, bubble check. Všetko bolo OK, tak sme sa zanorili. Skontrolovali sa ešte raz pohľadom a plávali našu trasu. Potápali sme v dvoch skupinách, jednu som viedol ja a druhú Ivan. Voda bola podľa slov našich hostí – „nechutne čistá“, miestami 3 m a inde až 7 m, v plytších miestach na kopčekoch aj viac. Za svoju skupinu môžem povedať, že som si ponor užil viac než som si myslel. Moja konfigurácia 2x12, Vlado 2x12 + 7l stage a Ľubo so sidemount 2x12 + 1xS80.

Vďaka čistej vode a skúsenostiam potápačov v mojej skupine (Vlado Kotus a Ľubo Kurian) som si ponor užil na plno – absolútna disciplína a pohoda sprevádzala celý ponor. Na konci ponoru Ľubo vyskúšal nový mini loop na uchytenie väčšieho množstva stages S80 od Aleša Melku a my sme sledovali čo sa deje, totiž zatiaľ nie je bežné stretnúť niečo také na Guláške – myslím potápača so sidemount (2x12l) a s 3x S80 stages. Ľubovi to naozaj ide, bol to pekný pohľad. Prizerala sa na to aj Monika a stále krútila hlavou, že keby to sama nevidela tak určite neuverí. Jednoducho pohoda, ako v 6 m tak v 1,5 m.

No, ale dosť bolo vody, prehovorili naše žalúdky. S Vladom a Monikou sme pripravili niečo pod zub. Pritom sme všetci spoločne debatovali a rozoberali naše potápanie. Aj mladý Přivozníkovci boli nadšení čistou vodou. Oni boli tiež skúšať novinky vo svojej výbave, (nové svetlo, oblek). Ako sprievodcu mali Ivana s Bohušom. Okolo obeda prišli na ponor aj Petr s Marcelou a tak sme mali ďalšie pekné stretnutie s priateľmi z Čiech. Počas výborného obeda s množstvom chutných doplnkov, sme sa dohovárali na ďalšom poobednom ponore. Ale aj na nočáku, keďže bola na toto obdobie veľmi čistá voda a krásna obloha sľubovala pekný Mesačný svit. Boli sme presvedčení, že to bude stáť za to. Veru, že aj stálo.

Na nočný ponor sme išli v zložení: bratia z Čiech, Vlado a ja. Vytipoval som si miesta, kde stretávame ryby. Pochopiteľne, vďaka atmosfére nočného ponoru som zvolil aj veľký strom, kde sme našli krásneho sumca. Pri kesóne bol pekný ostriež. Pri plošine obrovský zubáč. V rastlinách sme videli malú šťuku, slnečnice a tesne pri móle veľkého kapra. Pekný ponor to bol. Mesiac nás osvetľoval svojim žltým svitom a tak to celé malo tajomnú atmosféru. Hoci mi po ponore odpadla manžeta z rukáva, ktorú som si lepil predchádzajúci večer, stálo to za to. Mňa síce čakal druhý pokus s lepením, ale nevadí, lebo manžeta bola nepoškodená a sucháč tiež. Nuž, niekde som spravil chybu.

Čas napredoval a my sme sa vydali opäť naspäť k spoločnému sedeniu a vyprávaniu pri stole. Rodičia od bratov Přívozníkovcov nám povedali o svojich zážitkoch z návštevy Bratislavy a okolia, veľmi sa im páčilo na Devíne. Potom sme trochu zafilozofovali a išli sme späť, čakal nás ďalší krásny deň.

Pri príchode na miesto k vode, nás opäť privítala skupinka začínajúcich potápačov. Mali šťastie, lebo sa mohli pýtať a sledovať skúsenejších. Pri pohľade na vodu to chlapci z Košíc okomentovali slovami, že si určite nebudú vykladať fľašky, lebo tak čistú vodu by nedokázali opustiť ani do večera. A navyše k tomu, pred večerom musia byť už v Košiciach. Nemali sme im to za zlé, ten výhľad na vodu bol úžasný. Ešte sme na chvíľu vzájomne prehodili pár slov a myšlienok. Rozlúčili sme sa, popriali im peknú cestu a začali sa chystať na ponor. Do vody išiel Ivan s Bohušom. Ja som sa venoval okoliu. Pripravili sme opäť úžasné pohostenie. Počasie bolo ešte krajšie ako v sobotu. Počas dňa nás prišiel navštíviť Kamil aj Bielikovci. Trochu viac sme si oddýchli, než v predchádzajúci deň a k večeru sme sa neochotne zbalili na cestu domov. Krásne spomienky nás budú sprevádzať ešte dlho.
Napísal: Miroslav Zverka 09.10.2009

Poďakovanie od Ľuba Kuriana:
Týmto využívam možnosť na poďakovanie sa za prijemný víkend, ktorý sme strávili na Guláške všetkým s ktorými sme tam boli.
Vďaka, Ľubo Kurian.

Komentár od Ivana Dobreho:
Zase jeden víkend čo sa vydaril. Slniečko svietilo, voda bola super, perfektní ľudia a grilovačka, k tomu nie je ani čo dodať. Som rád, že poznám a môžem ďalej spoznávať perfektných ľudí, čo sú ochotní podeliť sa o zážitky a skúsenosti z vody a jaskýň. Je len škoda že na tak malom Slovensku sa nedarí spojiť tých pár potápačských skupín, čo tu pôsobia pri podobných akciách. Ale to už zachádzam do inej témy a to sem nepatrí. Preto chcem poďakovať chalanom z oblastnej skupiny Jána Majku SSS, že merali cestu k nám na západ a aj českým kolegom, že zase merali cestu na východ. Myslím, že akcia sa všetkým páčila minimálne tak ako mne a dúfam, že sa čoskoro stretneme znova.
Ivan Dobry

Foto: © 2009 Miroslav Zverka
Musím konštatovať, že len vďaka láske a odhodlaniu nadšencov obetovať svoj voľný čas, môže prebiehať nielen ďalší rozvoj potápania, ale aj zbieranie poznatkov z histórie o potápačskom dianí. Čítaj viac

Foto: © 2009 Bohumír Žember, Fotogaléria – Upratovanie v Modrom domčeku

Když se naskytla příležitost spojit pomoc při úklidu Modrého domečku s potápěním a příslib M. Zverky, že mě bude u mých prvních ponorů v sucháči dělat Buddyho, tak jsem se vydal na Senec.

Článek – úklid v Modrém domečku. Před ponorem jsme si prošli konfiguraci pro twin, upravili dle pravidel a praktických zkušeností a navíc přibylo světlo s kanistrem. Po kompletaci a zkontrolování výstroje následovalo obleknutí do sucháče. Při oblékání sucháče je velmi dobré navlhčit manžety a zip, velmi dobrou vychytávkou je mýdlová voda v rozprašovači, pokud není k dispozici něco lepšího. Tak a šlo se do vody. Před ponorem jsem provedli celou kontrolu výstroje, prošli práci se světlem. Plán ponoru velmi jednoduchý – potápění v rozmezí 2-6 metru. Nyní mé postřehy z prvního ponoru

Dynamika potápění v sucháči a twin konfigurací je odlišná od mono láhve. Odezva na odpuštění křídla je pozvolnější, ale poté následuje rychlý propad. Proto je důležitá plynulá práce s inflátorem, tím dosáhnete pozvolného zanoření a nespadnete na dno jako kámen. To platí i naopak, pokud připustíte vzduch do křídla, akce se projeví až za určitý časový okamžik. Při zanořovaní na vás začne působit tlak a začne se na vás smršťovat sucháč, vaše reakce je připustit vzduch, zde je také potřeba volit s rozvahou, pokud to přeženete, letíte nahoru jako raketa. Moje zkušenost a odzkoušená rada do sucháče – jen tolik vzduchu ,aby jste se mohly hýbat a nebyla vám zima. Důležité také bylo naučit se pohyb ramenem a natočení na vypouštění vzduchu ze sucháče. Velkou výhodu je mít naučený trim, pomůže vám velmi dobře zvládnout přelévání vzduchu v obleku. Pokud se vám dostane vetší množství vzduchu do nohou, tak vám nohy vyletí (nad) hladinu a hlavou visíte bezmocně dolů. Pochopil jsem o čem je správné vyvážení – rozložení váhy, bez něho nebudete mít nikdy dobry trim.

Parametry ponorů: První ponor byl dvěma okruhy v mělké vodě 3 m a potom okruh do max. hloubky 6 s výstupem podél břehu „húsenica“, aby jsem lepší kontroloval vztlak. Délka ponoru 45 minut. Viditelnost 3 m.


Druhý ponor byl, naplánovaný na odpoledne, protože byla pohodička a grilovalo se. Tak se druhý ponor posunul až na večer a tak se z něho stal první letošní noční ponor. Plán byl velmi jednoduchý – zopakování dovedností, zanoření k plošině, plavání k amforam, člunu a zpátky na plošinu atrakce v noci. Při perfektním světle je to super zážitek. Vynořování probíhalo pozvolně, při břehu aby byla procvičena práce se suchým oblekem.

Parametry ponorů: Druhý ponor trval 50 minut a po zanoření jsem pluli velmi pomalu k atrakcím, max. hloubka 12 m. Približne v 18 minutě jsme začali vystup při břehu do 8 m a od této hloubky opět zvolna „husenicou“ do třech metrů. Cely vystup trval 9 minut. To proto, abychom se pohráli s trimem, inflatorem a výpustným ventilem. žádný stres, zvolna, pohodička. Potom jsme si dali ještě 20 minutový okruh v mělké vodě. Viditelnost 5 m.

Nakonec zde musí být uvedeno poděkování Mira Zverku za super vedení a dva super ponory.
Miroslav Maca

Foto: © 2009 Jana Hrdličková, Fotogaléria – Upratovanie v Modrom domčeku

Druhý májový predĺžený víkend sme si v rámci upevňovania priateľských vzťahov medzi STUBA DIVERS a Atol Senec „zamakali“. Jarné upratovanie doľahlo aj na Modrý domček. Chlapi vynosili z domčeka kompletne celé zariadenie, ženy sa pustili do umývania. Vody je tu našťastie dostatok.

Vyprášiť matrace, vyumývať barový pult, dôkladne poometať pavučiny vo všetkých kútoch, prevliecť posteľnú bielizeň, vyhodiť všetko nepotrebné, staré a pokazené, zosumarizovať kuchynské zásoby, poumývať všetok riad v kuchyni, očistiť kuchynskú linku pod prístreškom, omietnutie steny v kuchynke – tieto úlohy sme si vytýčili pred štartom upratovacieho dňa. A splnili do bodky. Svalovica nás neminula, ale bolo super! Slniečko pieklo, všetko rýchlo uschlo.

V určitej fáze to vyzeralo, že všetky vypratané veci nikdy nedostaneme naspäť. Bolo toho neúrekom, ale poradili sme si so všetkým. Modrý domček sa zaskvel čistotou a všetci sme boli nesmierne spokojní so svojím výkonom. Všetko krásne čisté, vyumývané – až sme mali obavy, či to Domček prežije, či sa z toho hygienického šoku nezrúti.

Letná sezóna v Modrom domčeku je teda úspešne odštartovaná. Chlapi stihli urobiť dva ponory, medzitým priložili ruku k dielu. Vydarený deň, užitočná akcia, veselá partia – takto sa dá zhrnúť „čistiaci deň“ v Modrom domčeku.
Janka Hrdličková

Foto: © 2009 Kamikse, Fotogaléria – Prielom Hornádu 26.04.2009
(Zdroj: www.kamikse.sk)

Dňa 26.4. sa uskutočnil už desiaty ročník akcie Eko prielom Hornádu, organizovaný Košickým vodáckym klubom Kamikse. Prielom Hornádu sa nachádza v NP Slovenský raj a jeho splavovanie je možné len na výnimku vydanú správou NP. Akcie sa zúčastnilo množstvo vodákov zo Slovenska aj zahraničia o čom svedčí množstvo vyzbieraného odpadu. Našťastie sa mi tento rok podarilo akcie tiež zúčastniť a pomôcť mojím pričinením k odstráneniu množstva smetí ktoré nepatria do prírody. Za to som bol odmenený úchvatnou scenériou kaňonu s krásnou riekou ktorá je ináč pre vodákom nedostupná. Preto chcem poďakovať ľuďom z Kamikse, že sa podujali organizovať takúto vec a dúfam, že im to ešte dlho výdrži.
Ivan Dobry

Foto: © 2009 Miroslav Zverka, Fotogaléria – Speleomíting 2009
(Ohodnotenie najlepších objavov u nás a v zahraničí v roku 2008)

Krásny pohľad na Vysoké Tatry v pozadí s modrou oblohou, vrcholy veľhôr boli ešte zasnežené, my sme stáli na schodoch kultúrneho domu vo Svite a písal sa dátum 18.04. 2009. Niektorí z vás tušia správne – navštívili sme Speleomíting 2009.

Od skorého rána začali prichádzať účastníci podujatia do priestorov kultúrneho domu. Pred samotným začiatkom prezentácií sme ešte chvíľku posedeli v reštaurácii a pobrali sme sa do sály. Pred ňou vo vestibule boli pripravované súťažné fotografické expozície jednotlivých klubov a výrobcovia a predajcovia ako napr. Firma Meander vystavovala a prezentovala svoje výrobky. Nechýbalo ani zastúpenie Speleofóra CZ. Návštevník sa vedel dostať k veľkému množstvu jaskyniarskej literatúry. Už to bolo veľmi pozitívne a my sme smerovali do sály.

Po príhovore organizátorov a privítaní nás všetkých, nasledovalo ocenenie našich jaskyniarov za prácu v minulom roku u nás a v zahraničí a tiež ocenenie za vedecký paleontologický výskum v našich jaskyniach. Nasledovali jednotlivé príspevky, ktoré začali objavom roka, prehistorickým levom žijúcim v jaskyniach. Po nich príspevok o zdolaní pekných vertikál a tiež niečo o tom, ako sa tam dole hrá bedminton. Pokračovali ďalšie a ďalšie príspevky, asi treba zdôrazniť príspevok, ktorý mal Ivan Račko z HZS, v ktorom prezentoval históriu skupiny a varoval pred podceňovaním nebezpečenstva v jaskyniach, hlavne pred vzniknutím situácie, kedy je potrebná záchrana. Je nutné myslieť vopred na možnú záchranu z konkrétnych priestorov.

Počas prestávky sa účastníci sústredili opäť vo vestibule, kde si prezerali jednotlivé výstavy a techniku. Po obede nasledoval ďalší pozoruhodný sled prezentácií jednotlivých skupín. Asi by sme trochu klamali, keby sme nepriznali, že nás, potápačov, najviac zaujalo zdolanie sifónu v Mesačnom tieni. Obdivuhodné nasadenie všetkých zúčastnených prinieslo žiadané výsledky.

Stretnutie končilo vyhodnotením najlepšieho príspevku našich jaskyniarov z pôsobenia u nás a zo zahraničia, hodnotila sa aj výstava na paneloch. Z tých čo sa zapojili do súťaže bol jeden účastník vylosovaný v tombole a mal to šťastie, že stál na pódiu so všetkými predstaviteľmi ohodnotených príspevkov stretnutia. Pre nás dvoch bol zaujímavý každý príspevok a preto ťažko písať čo bolo naj. Každopádne sme radi, že sme sa zúčastnili Speleomítingu 2009, je to jedinečná možnosť vidieť po kope tak veľa šikovných a nadaných ľudí, nehovoriac o nabitom programe zaujímavých príspevkov. Ešte možno spoločná výzva od všetkých prezentujúcich a predstaviteľov jaskyniarskych skupín – „hľadáme ľudí a financie“. Správu SSS nájdete na www.sss.sk
Miroslav Zverka a Ivan Dobry

Zdroj foto: © 2009 MIRAGE Kuboušek Group
(GALAPÁGY – jeden z nejlepších zážitků)

Dňa 29.04. 2009 sa stretli v Bratislave, v reštaurácii Delfín potápači z rôznych klubov a častí Slovenska. Večer sa začal krátkym úvodným historickým filmom z roku 1962 o prvých potápačských pokusoch na Dedinkách – potápačský klub Manta Spišská Nová Ves (do digitálnej podoby spracoval Valentín Hvizdoš). Väčšinu návštevníkov priviedla zvedavosť na prezentáciu čarovných nedotknutých ostrovov Galapág. Zrejme najkrajší amatérsky film, aký sme mohli vidieť zo Slovenskej produkcie v uplynulých rokoch, pripravil a prostredníctvom neho, sa prišiel s nami podeliť o svoje zážitky, autor dokumentárneho filmu Korytnačích ostrovov Galapág, Marek Sakal. Krásne, zároveň jedinečné zábery očarujúcej prírody, zvierat, obývajúcich tieto ostrovy a moria medzi nimi, nás uviedli do tajov nedotknutej prírody, ktorá je zachovaná aj vďaka kontrolovanému turizmu. Zaujímavý komentár, výborne pripravený scenár, ktorý nevynechal ani históriu ostrovov a pekná hudba ku krásnym záberom, v nás vyvolala túžbu, aspoň na chvíľu sa ocitnúť na takomto mieste. Veru, nejeden z nás by to chcel zažiť na vlastnej koži. Po skončení filmu nám autor v diskusii bližšie priblížil život a spoznávanie dobrodružstva na týchto ostrovoch. Sme radi, že sme mali možnosť vidieť tento film, a prajeme Marekovi veľa úspechov a tvorivého úsilia pri ďalších filmoch. Svoju účasť ospravedlnil prednášajúci Michal Ščepko so svojou prezentáciou Výcvik v Navy SEALS. Svojím príspevkom nás príde poctiť na ďalšom náhradnom termíne.

Ako ďalší príspevok večera sme mali prostredníctvom Roba Korima, sprostredkovanú foto dokumentáciu s komentárom o bazéne Nemo 33 v Bruseli. Popis priestorov vrátane šachty a samotného ponoru v tomto bazéne, doplnil Robo zaujímavými akčnými ukážkami sebeobrany, ktorú je možné použiť počas ponoru, pri veľkom počte prítomných potápačov. Jeden nikdy nevie!

Ďalším príspevkom bol krátky film z ponoru 21.03. 2009 z priestorov vápencových baní v Budapešti. Film bol doplnený sprievodným komentárom, ktorý dotváral predstavu o zaujímavých zatopených priestoroch, ktoré skrývajú napínavú históriu. O tom, že ja tam čo vidieť nikto po zhliadnutí videa nepochybuje.

Záver večera patril opäť nostalgickým spomienkam prvých povojnových krôčkov potápania a kolektívnej spolupráce vo vodných športoch na  Spiši.

Potápačského večera sa zúčastnilo 22 nadšencov, pričom videli zaujímavý program prezentácií. Prišli najmladšie ročníky a poctili nás svojou návštevou aj taký potápači, čo už niečo zažili. Počas prezentácii sa podávala chutná veľká večera, ktorá bola zahrnutá v poplatku na stretnutie, nápoje rovnako tak a tie boli voľne dostupné v džbánoch na stoloch. O ďalších stretnutiach vás budem včas informovať prostredníctvom týchto stránok, kde sa dozviete aj pripravovaný program. Dajte prosím vedieť o tejto aktivite aj svojim priateľom, možno ich to zaujme, prípadne sa budú chcieť zapojiť svojím príspevkom.
Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutie!

Vaše nápady tém na prezentácie a otázky sú vítané, môžete písať na e-mail: stubadivers@stubadivers.sk, prípadne volať na mobil 0902 852 502.

Kolektív z POTÁPÁČSKÝCH STRIED!

Foto: © 2009  (Zdroj: Atol Senec)

Krásne sobotné ráno, k tomu posledné v apríli, pre nás potápačov, navštevujúcich lokalitu Guláška časť Modrý domček, znamená iba jedno jediné. Skoro vstávať a ísť spoločnými silami spraviť opäť trochu viac pre nás všetkých – vyčistiť okolie lokality Guláška – Hlboké jazero v Senci, od nečistôt a odpadkov, ktoré tam zanechali, ako ináč, potápači. Niektoré osoby si okolie jazera zamenili so smetiskovou skládkou.

Keďže som vedel, že má byť v sobotu krásne počasie, privstal som si a išiel som sa poprechádzať po brehoch Gulášky. Možno mi neuveríte, ale takú krásu čo som mal možnosť takto včasne ráno vidieť na vlastné oči, som už dlho nikde nepozoroval. Teda ak mám byť úprimný, som si vedomý toho, že asi mi to neuveríte, pokiaľ sa sami o tom nepresvedčíte. Mám na mysli atmosféru vychádzajúcu z okolia jazera a ekosystém, ktorí môžete sledovať. Uvedomíte si pri tom ako je to všetko v symbióze.

Kúsok od miesta, kde sa celý rok stretávame si príroda nerušene robí to, čo je jej poslaním. Stačilo nazrieť ponad breh do slnkom vyhrievanej kryštálovo čistej vody so štrkovou plážou, kde sa v plytkej vode vyhrievali veľké jalce so svojimi malými ratolesťami tvoriace húfy 5 až 30 rybiek. Ako som ich v tichosti a s údivom sledoval, na brehu v tráve, sa sem tam niečo šuchlo. Po chvíľke sa ukázala salamandra, o kúsok ďalej vyskočila z hlúčiku trávnych stebielok malá žabka, radujúca sa zo slnečných lúčov dopadajúcich na jej chrbát, tak veľmi ako ja, vďaka čomu ignorovala moju prítomnosť. O kúsok ďalej upútal moju pozornosť ďalší pohyb. Prekvapila ma rodinka malých kačiatok od kačice divej, obývajúcich mladý rastúci trstinový hlúčik stebielok. „Ale kde je ich mama?“ – pomyslel som si a v tom, spoza väčších stebielok trávy vyplávala ku kačičkám ich mamina. V zapätí môj pohľad upútal zohrievajúci sa kapor. Zbadal som ho tesne pod hladinou, nenechal sa vyrušiť mojím tieňom. O prítomnosti kaprov svedčila aj tabuľa, ktorú som videl pred chvíľou pri začiatku mojej obchôdzky jazera a ktorej obsah znel – Rybársky zväz Senec, revír kaprovitý. Krásne svetelné podmienky, jarné počasie, množstvo života, ktoré som mohol sledovať všade naokolo, uspokojilo moju myseľ i dušu. Netušil som, že absolvujem tak krásnu prechádzku včasne ráno.

Pomaly som sa dokráčal k Modrému domčeku, kde ma privítali miestni z Atolu Senec. Zbadal som pripravený kontajner na zber odpadu. Prišiel som akurát vhod, Ludo Galovič práve vyhlásil deviaty ročník Eko dňa a privítal asi 30 nadšencov, ktorí si privstali aby mohli pomôcť svojou prácou vyčistiť okolité brehy od odpadkov. Po jeho slovách sme sa ujali činnosti Eko dňa. Zobrali sme vrecia a vydali sme sa pomôcť Guláške. Veď je aj prečo, o tom, minimálne mňa, presvedčila ranná prechádzka. Kým domáci uvarili slávny gulášik z Gulášky, postupne sme nanosili do kontajnera obsah nečistôt, ktoré tam naozaj nemali čo robiť, ale ešte záhadnejšie je, kde sa tam vzali.

No najväčším prekvapením je samotný polostrov, kde sa akumuluje najviac potápačov z najrôznejších kútov Čiech a Slovenska z rôznych spolkov a klubov. To množstvo odpadkov, ktoré si potápači nechávajú rovno pred nosom, na mieste kde chodia potápať a kde sa prezliekajú, pričom inhalujú voňavý smrad vychádzajúci z týchto odpadkov, to je pre nás nepochopiteľná vec. Ako je možné, že sa tam akumulujú odpadky na kopách? Prečo si vy, potápači, pri odchode z jazera so sebou nezoberiete aj vaše smeti? To sa vám páči potápať vo vode, v ktorej je množstvo pet fliaš a rozfúkaného odpadu z týchto smetiskových kôp? A vy kurzisti, vy ste ešte ochotní platiť za to, že vás inštruktori berú na výcvik na takéto miesto? Wau, to je sila, ani 20 plných vriec nestačilo na to, aby sme zbavili cíp na polostrove od odpadkov a to hovorím iba o plochách, na ktoré chodia pravidelne potápači, áno, mám na mysli tie plochy tesne pri vode. A to sa dvakrát do roka zúčastňujem čistenia týchto plôch. Ako je možné, že plocha na jeseň krásne vyčistená, je opäť plná veľkých kôp smetí? Veď je len začiatok sezóny, čo tam bude v lete? Alebo mi chcete tvrdiť, že to robia tie rybky v jazere a zvieratká na brehu? Nie, nerobia. Robia to niektorí z vás a ostaní im to tolerujete. Ale prosím, je to každého výber. Aj keď pre mňa nepochopiteľný. Predpokladám, že ani inštalácia vriec na zber odpadkov, ktoré sme tam nechali, tomuto stavu nepomôžu. Lebo sa asi nenájde nikto, kto by ich plné naložil do tých veľkých áut, ktoré bežne stávajú na cípe a odviezol ich do kontajnerov. No, ale rád sa nechám prekvapiť a rád zistím, že som sa mýlil.

Počas čistenia sme mali aj vzácnych hostí a pomôcť, prišli aj chlapci z východného Slovenska z Potápačského klubu Manta zo Spišskej Novej Vsi a pomerne veľká skupinka priaznivcov potápania z KŠP Hippocampus Martin. Podporila nás aj posádka hasičov. Zbieralo sa nielen na brehoch ale aj vo vode. Všetkým zúčastneným patrí obdiv, našou odpoveďou verejnosti je kontajner nazbieraných smetí. Len sa treba spýtať, či práve tento imidž je to, čo si má laická verejnosť zapamätať o potápačoch – to sú tí, čo zbierajú smeti. Žiaľ to je výsledok dlhých rokov. Stále verejnosť o tom presvedčujeme, lebo si nevieme urobiť poriadok ani tam, kde sami chodíme. Ešte, že sa akcie celkovo zúčastnilo 54 ľudí, lebo pri menšom počte ľudí by naša práca ani nebola vidieť. Počas prestávky sme si všetci zaslúžene hodovali na pripravenom gulášiku a tešili sme sa z toho, že sme snáď trochu uľavili Guláške a ekosystému, ktorý tu vládne.
Napísal: Miroslav Zverka

V poslednú aprílovú sobotu sme sa už deviatykrát stretli na Guláške v rámci čistiacej akcie – Ekodeň. Bolo síce chladnejšie počasie, ale všetci účastníci boli „nažhavení“ pracovať. Slniečko vykuklo, skontrolovalo, či je všetko v poriadku a po zahájení a privítaní sme sa pustili do práce.

Kuchári varili gulášik, aby bolo čo jesť. Brigádnici sa rozbehli po našej obľúbenej lokalite s vrecami v rukách a pristavený veľkokapacitný kontajner, ktorý sa pomaly zapĺňal. Hasiči „prifrčali“ na podnikovom aute a zvedavcom ukázali a vysvetlili, ako ich auto funguje a na čo sa používajú jednotlivé tlačidlá a páčky. Keďže zvedavci nedali pokoj, urobili ešte krátku ukážku prvej pomoci, umelého dýchania.

Potápači – čističi vychádzali z vody skoro s prázdnymi rukami. Aj čistiace čaty skonštatovali, že okolie Modrého domčeka je v porovnaní s uplynulým obdobím omnoho čistejšie a kontajner s odpadkami z jeho okolia bol zaplnený ledva do polovice. Toto nás veľmi teší. Je to znamenie, že sú ľudia pozornejší voči prírode? Uvidíme. Žiaľ, nedá sa to povedať o všetkých častiach brehov jazera, kde pribudli nové kopy so stavebným odpadom – hneď vedľa ciest v lese.

Príjemnou atrakciou dňa bol výlet hasičským záchranným člnom. Na člne platili prísne bezpečnostné pravidlá – každý účastník výletu si musel obliecť oranžovú záchrannú vestu. Kapitán člnku urobil niekoľko „okruhov“, kým výletníkov vysadil na móle.

Hladoši dostali najesť, zvedavci dostali odpovede na svoje otázky, odpadky boli vyzbierané a výletníci sa z jazdy člnom vrátili v plnom počte. Celý deň ubehol veľmi rýchlo a veselo. Opäť sa stretli starí priatelia, ktorí si vždy majú čo povedať.
Napísala:Janka Hrdličková

Foto: © 2009 Fotogaléria – Potápanie pod Budapešťou 21.03.2009
(Zdroj: www.tmp-diving.sk)

Nedávno sme sa dopočuli o možnosti skúsiť si potápanie v bývalých vápencových baniach v neďalekej Budapešti. Preto nám padlo viac ako vhod, že Róbert Korim z potápačskej školy ProDive tento víkend zorganizoval výlet na spomínanú lokalitu.

Za STUBA DIVERS sa akcie zúčastnili Ivan, Bohuš aj s početnou rodinou a Kamil. Našim hlavným cieľom bolo obhliadnutie si danej lokality, možnosti potápania a neposlednom rade nadviazanie nových kontaktov.

História baní siaha hlboko do minulosti. Ťažiť sa tu začalo ešte v 11 storočí a vyťažený vápenec sa využíval hlavne na výstavbu vtedajšieho hlavného mesta Uhorska. Po ukončení ťažby v 18. storočí sa bane využívali na rôzne účely. Miestny pivovar odtiaľto čerpal vodu z ktorej sa vyrábal lahodný mok. Počas obliehania Budapešti sovietskymi vojskami v druhej svetovej vojne bane slúžili ako bunker a veliteľstvo miestnej vojenskej posádky. V bývalom režime bane ostali nevyužívané a po reštitúcii ich dostali naspäť pôvodní majitelia, ktorí ich neskôr vymenili za iné pozemky. Následne sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov, čo spôsobilo chátranie a devastáciu baní a priľahlých nadzemných objektov. Našťastie terajší majiteľ intenzívne spolupracuje s miestnou speleopotápačskou skupinou na zdokumentovaní a údržbe tohto zaujímavého diela, čo umožňuje záujemcom nazrieť aj do zatopených priestorov.

Určite si mnohí z vás pod slovom bane predstavujú úzke, nízke chodby s drevenými podperami a podobne. Budem vás však musieť z tohto omylu vyviesť – jedná sa o impozantné podzemné priestory, kde by pokojne mohlo premávať metro. Počet chodieb sa ráta na stovky (cca. 500) a dĺžka na kilometre. O rozsiahlosti priestorov svedčí aj fakt, že počas 2. svetovej vojny tu Nemecko z dôvodu ochrany pred spojeneckým bombardovaním vybudovalo kompletný závod na výrobu motorov do stíhačiek Messerschmitt.

Naším sprievodcom v podzemí aj pod vodou bol pán Durka Žolt, ktorý patrí medzi špičku maďarského potápania. Exkurzia začala asi hodinovou prehliadkou suchých podzemných častí, počas ktorej sme si postupne prezreli využívané vstupy do vody a vypočuli stručný výklad z histórie bane.

Po ukončení prehliadky sa začali samotné prípravy na ponor. Bol som milo prekvapený čistotou vody, viditeľnosť podľa môjho odhadu presahovala 40 metrov. Čo sa týka náročnosti potápania, jedná sa o „polouzavreté“ až uzavreté prostredie. A potápači v tejto lokalite by mali mať zodpovedajúci výcvik a výstroj pre uzavreté priestory. Ďalším prekvapením pre mňa bola preprava potápačského výstroja k vstupom do vody pomocou malého priemyselného vozíka a možnosť plnenia fliaš priamo v podzemí, čo podstatne zvyšuje komfort pri potápaní. Keďže z našej skupiny sa dnes nikto neplánoval potápať, pomaly sme sa s ostatnými rozlúčili a vrátili sa na denné svetlo, kde na nás už netrpezlivo čakal ostatní z výpravy.

Táto lokalita vo mne zanechala hlboký dojem. Krištáľovo čistá voda, celoročná teplota vody okolo 12. stupňov a jedinečnosť prostredia sú dostatočným lákadlom, aby som sa sem znova vrátil, už aj s potápačským výstrojom a ďalšími kamarátmi.
Ivan Dobry

Foto: © 2009 Peter Sýkora
(Tréning techniky Valve-Drill, vľavo B. Žember, vpravo M. Zverka)

Využili sme krásnu poslednú marcovú nedeľu na ďalší trénig v bazéne Duslo Šaľa, kde trénuje aj KŠP Tritón Šaľa. Zúčastnilo sa ho deväť potápačov (jeden prišiel až z Čiech) a dve plavkyne. V poradí to bol už štvrtý tréningový bazén v tomto roku. Za včas rána sme začali s teóriou k Twins konfigurácii, zopakovali sme si Flow check, ktorý všetci veľmi dobre poznáme z Equipment kontroly, ktorú robíme na hladine, povedali sme si niečo o Valve drill procedúre, zopakovali a vysvetlili dôvody prečo ju treba ovládať – jej význam. Teda, nevynechali sme ani základy k poruche ventilov, a to preto aby sme si uvedomili, prečo je procedúra Valve drill taká dôležitá. Upozornili sme aj na súvislosť s Minimal Gas a Gas managmentom. Po hodine praktickej ukážky, vysvetľovania o spôsobe konštrukcie a narábania s ventilmi, sme si určili pozície v tíme, obliekli sa a išli trénovať do vody v dvoch skupinách.

Opíšem priebeh ponorov v mojej skupine: Na hladine sme si zopakovali Kontrolu výstroja (snáď to už na budúce budú všetci vedieť). Povedali sme si základné informácie k ponoru (Minimal Gas, Dive Time), zopakovali sme si plán ponoru a po signále „zanoriť sa“ sme „zmizli“ pod hladinu. Pred každým cvičiacim som osobne predviedol procedúru Valve Drill a potom som to po krokoch sním precvičoval. Ostatní sledovali chyby a je pravda, že sme pomerne často diskutovali detaily na hladine. Niektorí si počas prvého ponoru hľadali ešte polohu svojho ťažiska, vyváženie nebolo u všetkých úplne OK, takže dostali v priebehu prvého ponoru a po ňom inštruktáž, čo majú urobiť pre zlepšenie tohto stavu a verím, že do budúceho tréningu bude všetko tak ako má byť. Po niekoľkých kompletných cykloch, sa začalo trestať to, že cvičiaci stále ignorovali fakt, že majú počas procedúry sledovať okolie a hlavne tím. Pochopiteľne, úplne prirodzene sa pozeralo na dno. Že? A všetci okolo sa už len mohli snažiť niečo signalizovať. Taký OOG (Out of Gas), ako keby sa ani nič nesignalizovalo – „veď počká, kým si dotočím“. Tak ako povedal Ivan, procedúra vyzerá na suchu veľmi jednoducho ale k jej dokonalosti treba veľa tréningu. A vo výučbe nasleduje hneď po procedúre Safety drill. Ten kto nebol pri tréningu plne sústredený mal to aj spolu s opakovaním procedúry S-drill. Pri S drile sa niektorí trochu ponáhľali. Dvôležité je najprv počkať na signály od partnera, nechať ho vydýchať a všetko potrebné presne komunikovať signálmi. Na suchu sme celý ponor ešte raz poriadne prediskutovali. Ja som si poznačil resty jednotlivcov do môjho Wet-note-u.

Druhý ponor prebiehal na striedačku: Valve drill, S drill, Valve drill, S drill, takto stále dokola. Pri Safety drile sme plávali väčšiu vzdialenosť, približne 30 m, aby si cvičiaci uvedomili, že byť s niekým na dlhej hadici 15 sekúnd, či 2 minúty, je trochu rozdiel (nehovoriac o 20 minútovom výstupe). Dôraz sa kládol na upratanie výstroja a tímovú komunikáciu. Po ponore sme slovne prebrali nové otázky a začali sme sa baliť na cestu domov.

Musím všetkých zúčastnených pochváliť, dnes bolo vidieť snahu zabojovať a snažiť sa zvládnuť procedúry k dokonalosti. Som presvedčený o tom, že tí, ktorí boli na tomto bazéne pochopili, že to čo máme „tam vzadu“ – na chrbte, že s tým treba vedieť aj narábať, nie je to na okrasu, a neuspokojiť sa s tým – „veď na to si aj tak nedočiahnem“. Jedného dňa vám to môže zachrániť život. Signalizácia so svetlom bola takmer ukážková, čo pri tejto procedúre nebýva po prvý krát zvykom.

Druhá menšia skupina pod vedením Ivana robila opakovanie základných druhov pohybu – modifikovaný žabý kop, helikoptéra, cúvanie. Skupina dosiahla pokrok v technike.

V bazéne bola aj skupinka potápačov, ktorí sa učili potápať k získaniu OWD, pod dohľadom šikovného inštruktora, bola radosť sa na nich pozerať. Takže dnes bola na bazéne naozaj príjemná atmosféra a veľa nadšených potápačov. Ďalší pripravovaný bazén bude zameraný na procedúru Valve Drill a s praktickým nácvikom základov procedúry – Poruchy ventilov.
Miroslav Zverka

V reštaurácii Delfín sa dňa 25.03.2009 stretlo 29 priaznivcov potápania. Pritiahol ich opäť zaujímavý program. Na začiatku bolo publikum „vtiahnuté“ filmom z Mexika, do problematiky cenotového potápania, ktorý natočila slovenská skupina potápačov v roku 2003 a to v zložení Megela, Gliviak, bratia Fukatschi. Neopakovateľný komentár k filmu doplnila dvojica Fukatschov. Po krátkej pauze s pozvánkou na Potápačský tábor 2009 organizovaný skupinou STUBA DIVERS, predstúpil pred divákov Peter Sumec Sýkora s troškou histórie a súčasnosťou o Štrkoveckom jazere. Jeho vyprávanie sprevádzali historické fotografie a fotografie zo sucha aj z vody, fauna a flóra, bolo sa na čo pozerať. Prednášku dopĺňali prísediaci, ktorí si toho pamätajú, a ktorí zažili trochu viac ako my – v tichosti a s údivom sledujúce mladšie ročníky. Nasledoval sled fotografií z potápania vo vápencových industriálnych priestoroch s veľkou históriou, ktoré sa nachádzajú kde inde ako pod Budapešťou. Prednášku viedol Róbert Korim. Neznáme potápanie s charakterom pozostatkov po priemyselnom využití priestorov a zaujímavé potápanie v kryštálovo čistej teplej vode, naozaj zapôsobilo na každého prísediaceho potápača.
Záver večera patril krátkemu pohľadu späť na Apnea Trophy 2009 vďaka urobeným záberom počas priebehu akcie. Samozrejme, diskutovalo sa ešte dlho. V súčasnosti sa pripravuje už ďalší míting, tešíme sa na stretnutie.

Pre lepšiu náladu: www.youtube.com/watch
Vaše nápady tém na prezentácie a otázky sú vítané, môžete písať na e-mail: stubadivers@stubadivers.sk

Teší sa na vás kolektív organizátorov!

Foto: © 2009 Peter Sýkora
(Tréning techniky S-Drill, vpravo M. Zverka, vľavo B. Žember)

Máme za sebou tretí tréningový bazén v tomto roku, ktorý sa uskutočnil 28.02.2009. Na bazén Duslo Šaľa, kde trénuje aj KŠP Tritón Šaľa, prišlo 9 ľudí. Začali sme o niečo skôr a nestrácali sme čas s teóriou, keďže prítomní ju už absolvovali na minulých bazénoch, využili sme preto voľný bazén na ponory. Na suchu sme už iba jemne dolaďovali správnu polohu ťažiska. Účastníci si precvičovali jednotlivé spôsoby pohybu a následne procedúry Basic five a S-Drill. Všetkým zúčastneným sa podarilo absolvovať úspešne obidva ponory. Vďaka tomu sme končili o 15.30 hod., takmer o 4 hodiny skôr ako sme plánovali. Ďalší pripravovaný bazén bude zameraný na techniky pohybu, S-Drill a pridáme procedúru Valve Drill.
Miroslav Zverka

V reštaurácii Minigolf CLUB pri Štrkoveckom jazere, sa dňa 25.02.2009 stretlo 25 priaznivcom potápania. Títo nadšenci majú záujem dozvedieť sa ako sa potápa vo svete a kam sa oplatí za potápaním vycestovať. Zároveň si radi vymenia informácie s potápačmi z rôznych skupín a klubov, jednoducho, sú to ľudia otvorení prijímať názory a skúsenosti iných.

Stretnutie potápačov pod názvom POTÁPAČSKÉ STREDY bude prebiehať vždy v poslednú stredu v mesiaci. Je to jedinečná príležitosť pre podelenie sa o zážitky s kolektívom nadšencov potápania.

Účastníci mali možnosť vidieť napínavé dobrodružstvá z potápania a krásnu prírodu s bohatým jedinečným životom pod vodnou hladinou v Britskej Kolumbii v prezentácii s názvom „Pacific a jeho chladná krása“. Nie jeden snímok dokázal v divákoch navodiť pocit túžby skúsiť si ponory v nedotknutej prírode tejto krásnej krajiny. Priaznivci a záujemcovia o D.I.R. potápanie si prišli na svoje v prezentácii s názvom „Ako sme absolvovali GUE Fundamentals“. Poslucháči mohli na chvíľu prežiť napínavý priebeh kurzu GUE Fundamentals, ktorý sa uskutočnil na Slovensku v roku 2008. Ten, kto kurzom prešiel, vie prečo to robil. Atmosféru večera doplnili kreslené vtipy, nad ktorými sa rozosmiala nie jedna tvár v salóniku reštaurácie. Posledná prezentácia – pekne spracovaný film „Touhy bez hranic“ pripomenuli divákom večera dosiahnuté méty v Hranickej priepasti u našich západných susedov.

Vaše nápady tém na prezentácie a otázky sú vítané, môžete písať na e-mail: stubadivers@stubadivers.sk

Teší sa na vás kolektív organizátorov!

Foto: © 2008 Peter Sýkora

Prišla zima, opäť koniec letných radovánok pri vode. Pre mnohých z nás je to čas, keď zbalený výstroj odložia na spodok skrine a nanajvýš znovu ho vyberú až pred odchodom na dovolenku do teplých morí. Ale nájdu sa aj takí fanúšikovia potápania, čo sa nevzdajú svojho koníčka ani v  zimnom období. Našťastie, poznám pár týchto nadšencov, a to mi umožňuje stráviť nezabudnuteľné chvíle pri vode počas celého roka. V čase, keď sa iní rozhodujú medzi lyžovaním alebo sladkým ničnerobením v teple svojich domovov, my balíme výstroj a vyrážame k našim obľúbeným štrkoviskám. Veď zažiť dvadsaťmetrovú viditeľnosť, nájsť húfy zazimovaných rýb v kryštálovo-čistej vode, objavovať krásne siluety dna, to sa v lete len tak ľahko nepodarí.

Skúste sa aj vy premôcť, vynaložiť trošku námahy a vyraziť pod vodu aj v zime. Zaručujem vám, že čaj z termosky nikdy nebude chutiť viac, ako po dlhých minútach strávených v ľadovej vode. Ale pozor, potápanie v zimných podmienkach kladie na potápača a jeho výstroj omnoho väčšie nároky. Žiaľ, mnoho potápačov preceňuje svoje psychické a fyzické sily, o čom svedčia mnohé nehody, niektoré s tragickým koncom. Preto nezabúdajte na dobrý výcvik, spoľahlivý výstroj, ale hlavne na dobrého inštruktora.

A kedy by ste nemali potápať tieto ponory?
Pod ľad sa neodporúča chodiť pokiaľ:
– nemáte zabezpečený dostatočný tepelný komfort (nezabúdať na možnosť náhleho zatečenia, nechodiť ďaleko od východu),
– nemáte zabezpečený kvalitný povrchový support,
– nemáte osvojené základy narábania a plávania so šnúrou (line protokol),
– nemáte osvojené odporúčania separačného protokolu,
– neviete plávať na dlhej hadici a neovládate techniku Safety drill,
– neviete narábať s ventilmi (Valve drill),
– neviete riešiť poruchy ventilov (Valve failures),
– nie ste na ponore so skúseným potápačom z daného prostredia,
– nepoznáte pravidlá gas managmentu a plánovania ponorov v uzavretých priestoroch,
– ak vám nič nehovoria termíny Minimum Gas a Dead Line.

Ak máte nejaké otázky, neváhajte sa na nás obrátiť. A čo dodať na záver, asi už nič, všetko povedia nasledujúce fotografie.
Ivan Dobry a kolektív STUBA DIVERS
Foto: Ponory pod ľadom v roku 2008

Foto: © 2009 Peter Sýkora
(Tréning techniky S-Drill, vľavo M. Zverka, vpravo B. Žember)

Vonku sa zhoršilo počasie, teplota klesla pod nulu a tak nastal opäť čas presunúť tréningy do teplých bazénov. Tam nie sme zbytočne rozrušení chladom a môžeme sa sústrediť na cvičenie. Tento rok sme absolvovali prvý bazén Duslo Šaľa, kde trénuje aj KŠP Tritón Šaľa.

Tréning na bazéne bol zameraný na tematické celky Trim, päť druhov kopov, S-drill a Basic five. Tieto zručnosti by mali patriť medzi základne zručnosti každého potápača a preto sme sa rozhodli stráviť ich precvičovaním celý deň. Po príchode na plaváreň a nanosení všetkého materiálu na vyhradené miesto si každý začal kompletizovať svoju výstroj. Tu sa ukázali malé nedostatky v príprave, ktoré sme však spoločným úsilím rýchlo odstránili. Počas brífingu sme sa rozdelili na dve skupiny po štyroch + inštruktor, čo je maximálny počet žiakov na jedného inštruktora pri zachovaní kvality výučby. Ďalej už každá skupina postupovala podľa úrovne zručnosti jednotlivých potápačov, čo je najlepšie riešenie.

Prvý ponor v mojej skupine bol zameraný na trim a vztlak, treba podotknúť, že toto spôsobovalo asi najväčšie problémy všetkým účastníkom aj počas nasledujúcich ponorov. Po ponore nasledoval debrífing, kde sme si spoločne rozobrali chyby, ktoré spôsobovali ťažkosti. Niekedy stačilo posunúť fľaše, závažie, alebo nastaviť popruhy na backplate a pod vodou sa hneď ukázala zmena. V podobnom duchu sa niesli aj ostatné ponory, v ktorých sa postupne pridávali ďalšie procedúry a tým sa zvyšovala ich obtiažnosť. Dokopy sme stihli tri ponory a na plavárni sme strávili cca 8 hodín. Počas tohto času sa všetkým zúčastneným podarilo posunúť svoje zručnosti na vyšší stupeň, ale aj odhaliť ďalšie svoje slabiny. Domov sme odchádzali síce unavení ale spokojní s dobre stráveným dňom vo vode.

Pokiaľ máte záujem dozvedieť sa niečo viac o Hogarthian výstroji, alebo si ho vyskúšať priamo vo vode, prípadne ak sa chcete dozvedieť viac o postoji D.I.R. systému k potápaniu, neváhajte nás kontaktovať: Miroslav Zverka (mobil: 0042 902 852 502), Ivan Dobry (mobil: 00421 910 997 810). Najbližší bazén je plánovaný na 28.02.2009.
Ivan Dobry

Foto: © 2006 Colin Gans

Tento rok sme sa zúčastnili organizovaného druhého ročníka PRO-DIVE APNEA CUP-u, presnejšie Apnea Trophy 2009. Organizátori ponechali rovnakú schému podujatia z predošlého roku, v ktorej išlo o prekonanie čo najväčšieho počtu 25-metrových úsekov na nádych štafetovým spôsobom po dobu jednej hodiny (respektíve pri meraní síl profesionálov – to boli dve hodiny).

Celkovo sa súťažilo v dvoch kategóriach:
– amatéri – tri sekcie (Juniori do 15 rokov, Masters nad 35 rokov a v tretej sekcii „bez rozdielu veku“),
– profesionáli – jedna sekcia.


Amatéri mohli byť vystrojení štandardne vyrábanými plutvami s dĺžkou maximálne 77 cm, plaveckými okuliarmi či potápačskou maskou. Profesionáli, väčšinou z klubov plutvového potápania a z prostredia freedivingu plávali s pretekárskymi monoplutvami.

Počas pretekov nám príjemnú atmosféru robilo ozvučenie bazéna, ktoré bolo zabezpečené perfektnou audiou sústavou a púštali nám samé dobré hity. Časomieru nám zobrazovali na veľkoplošnej plazme aj vrátane priebežných výsledkov, ktoré zapisovali rozhodcovia pre jednotlivé tímy. Tímto pretekom sa tešilo aj niekoľko divákov, ktorý robili družstvám support. Záujem o Apnea Trophy bol veľký. Príjemna atmosféra spájala veľa nadšencov z veľkého okolia na jednom bazéne. Bolo to naozaj príjemné a aj pekné na oči.

Najskôr sa uskutočnil závod amatérov bez rozdielu veku. Náš tím súťažil práve v spomínanej kategórii „amatéri“ v sekcii „bez rozdielu veku“. Na štart sa nám podarilo postaviť 8 plavcov, ktorí úspešne doplávali do cieľa pretekov.

Ako prebiehali preteky?
Zaznel klaxón, prvý z družstva sa poriadne nadýchol a začali sme plávať štafety. Štyria na jednej strane, štyria na druhej. Menší počet členov tímu sme brali ako pozitívum, aspoň v tom zmylse, že si nebude navzájom zavadzať a vďaka tomu sa ani nebude brzdiť. Preteky začali v rýchlom tempe. Keď sme videli ako rýchlo sa približujeme k plavcom plávajúcim oproti, z vedľajšieho družstva, začali sme si dosť veriť. Asi po pol hodine náš optimizmus skončil. Stalo sa tak hneď potom, ako nám tréner vysvetlil, že vo vedľajšej dráhe sú plavci družstva FTVŠ. Keď sme si konečne uvedomili, že plávame asi tak rýchlo ako dobre nakŕmené kapre, bola už trištvrťka pretekov za nami. Nabúralo to síce v tom momente naše sebavedomie, ale rýchlo sme sa spamätali, keď sme zistili, že to naše spomalenie spôsobuje teplá voda a my sme zvyknutí na studenú. Začali sme sa v náhodnej kombinácii striedať v domnení, že tým pomýlime okolité družstva a rozbijeme ich taktiku. Nepomohlo to. Zmiatli sme iba samích seba. To už bolo 5 minút do konca pretekov. Narastalo napätie. Posledné minúty sme zverili do rúk našim hosťom v tíme aby si nemysleli, že sú v družstve iba do počtu. Pomohlo to. Skončili sme na predposlednom mieste a s jazykmi úplne vpredu. Zaplávali sme 5450 m za 1 hodinu, v počte 8 plavcov.

Ako dopadli preteky?
Najlepšie si podobne ako v minulom roku počínali domáci borci z FTVŠ UK. Výsledok 7 000 m je o rovných 500 m dlhší ako ich minuloročný výkon.

Na druhom mieste s výkonom 6150 m (o 100 m menej ako v minulom roku) skončili opäť UW rugbisti. Tretí na vlas rovnakým výkonom ako vlani Sumce zo Šale. Ďalšie teamy:

	AMATEURS - preteky na 1 hod
Poradie	Team	Preplávaná vzdialenosť
1	FTVŠ UK Bratislava	7 000 m
2	UW Rugby Bratislava	6 150 m
3	SUMCE Šaľa	6 075 m
4	Dobrý MIX	5 700 m
5	STUBA DIVERS Bratislava	5 450 m
6	ŠTVORZUBCE Bratislava	5 400 m

V ďalšej rozplavbe sa predstavili Juniori a starší páni a zopár dám v kategórii Masters (nad 25 rokov). Z juniorov boli lepší plavci trénerky p. Lohnickej z klubu VSK UK, ktorí zdolali 6 300 m. Aj medzi dospelými by sa umiestnili slušne…

	JUNIORS - preteky na 1 hod
Poradie	Team	Preplávaná vzdialenosť
1	LOHNICKÁ Juniors	6 300 m
2	MICHELIN Jr. Murexin	5 275 m

Novootvorená sekcia Masters si už od jej vyhlásenia získala svojich priaznivcov. Bojovalo sa veľmi vytrvalo a niektoré výkony by sa nestratili ani medzi mladšími amatérmi. Nakoniec výkonom 6 150 m zvíťazilo družstvo s najvyšším hmotnostným priemerom zo Sany Divers. Druhý skončil Pro-Dive (s najvyšším vekovým priemerom 43 rokov) s naplávanými 5 650 metrami. Výsledky:

	MASTERS - preteky na 1 hod
Poradie	Team	Preplávaná vzdialenosť
1	SANY Divers	6 150 m
2	PRO-DIVE Bratislava	5 650 m
3	LAUG DIVE Trenčín	4 575 m

A prišlo vyvrcholenie, preteky profesionálov na 2 hodiny. Vyhrali opäť chalani zo Žiliny (16 750 m) najmä razantným úvodom do súťaže. Zvíťazili aj napriek tomu, že sme zopár šedín videli aj v ich manšafte. Druhý skončil nováčik súťaže zo Žraloku Bratislava s výkonom 16 550 m. Výsledky:

	PROFESSIONALS - na 2 hod
Poradie	Team	Preplávaná vzdialenosť
1	DELFÍN Žilina	16 750 m
2	ŽRALOK Bratislava	16 550 m
3	TRITON Šaľa	16 400 m
4	HUNGARY	16 125 m
5	KVS NEPTÚN v OCEÁNE	13 925 m
6	FREE DIVE SK	11 700 m

Zostáva len poďakovať usporiadateľovi z Klubu PRO-DIVE a rozhodcovskému kolektívu. Ďalší ročník sa uskutoční v sobotu 16.01.2010. Je potrebné nahlásiť tímy už teraz, kvôli veľkému záujmu. Pre dobrú atmosféru a aj ako možnosť stretnutia sa s potápačmi z celého Slovenska, si to nenecháme uniknúť ani na budúci rok.
Ďakujeme organizátorom za pozvanie a držíme im palce k plánovaniu a realizácii ďalších obľúbených ročníkov!
Kolektív STUBA DIVERS