Na našom nedeľnajšom stretnutí nás privítalo nie veľmi prívetivé počasie, avšak silný severozápadný vietor bol našťastie jediný faktor, ktorý nám neprial. Hlavný organizátor – Robo Korim prišiel síce ako posledný, no bol vrelo privítaný najpočetnejšiou skupinkou STUBA DIVERS ako aj potápačským klubom zo Šale a niekoľkými ďalšími potápačmi.

Krátka rozprava o posledných akciách a ponoroch bola čoskoro vystriedaná „tvrdou“ prácou pri príprave osadenia vianočnej borovice do stojanu a jeho následným zdobením. Suchozemské osadenstvo zabezpečovalo servis a podporu pripravujúcim sa potápačom na ponor. Po akom-takom poobliekaní sme si spravili spoločnú fotečku a hurá pod hladinu…

Aj napriek výdatným daždom z predchádzajúcich dní a množstvu potápačov, som bol prekvapený dobrou viditeľnosťou – 6 m. Stromček sadol na dno ako riť na šerbel, dokonca rozšíril rad ihličnatých krásavcov. Zopár dokumentujúcich fotografií a potom návrat na hladinu. Zrejme najväčší obdiv si zaslúži potápačka, ktorá absolvovala celú procedúru v 5 stupňovej vode iba v dvojitej mokrej päťke.

Na brehu už počas vyzliekania prebiehala rozprava o ponore, o potápaní sa všeobecne a suchozemci radi a dobrovoľne roznášali teplé nápoje. Prekvapením pre mňa a určite aj pre mnohých iných, bol dobrý skutok – darček jedného šaľančana, ktorý vytiahol z auta dva plné obedáre hotového gulášu. Čo dodať- iba sa za nim zaprášilo. Príjemné stretnutie pokračovalo nielen konverzáciou o potápaní, o plánovaných dalších akciach ale aj spomínaním na potápačov, ktorí nás žiaľ už opustili... Veď povedzme si pravdu - pre mnohých to bol aj jediný dôvod prečo sa tohto stretnutia zúčastnili. Pravdepodobne v podobnom duchu či myšlienke sa nieslo aj stretnutie vedľajšej potápačskej skupiny Nautilus. No nemôžem nespomenúť ani predchádzajúci deň, počas ktorého prebehla taktiež akcia vianočný stromček usporiadaná M. Palkovičom a tiež skupinou z Břeclavy.

Osobne budem veľmi rád, ked´ aj v nasledujúcich rokoch bude ďalšie a ďalšie zanáranie sa potápačov pri osádzaní vianočných podvodných borovíc. Možno by nebolo na škodu pouvažovať nad jednou veľkou poriadnou a spoločnou akciou s jedným veľkým a poriadnym stromom, ktorý bude mať obzvlášť vyhradené miesto na celý rok. Konkurenčný boj hoďme za hlavu aspoň na pár dní v roku, veď sme snáď jedna veľká rodina potápačov, ktorá sa chce aj naďalej rozrastať s láskou v mokrom aj suchom…

Ráno sa s ťažkosťami prebúdzam, tento týždeň som málo spal, ale teším sa. Čaká ma zmena voči posledným dňom. Plný očakávaní vyrážam o 05.15 hod. z domu a ponáhľam sa na vlak. Cestu vo vlaku si krátim v poradí, asi už tretím čítaním knižky Potápěči bez Moře. O 8.59 hod. vystupujem z autobusu v obci Rudice (mapa) v Moravskom krase. Pár minút potom otváram dvere pred spoločenskou miestnosťou. „Ahojte!“, zdravím prítomných a ešte pred tým než sa nahlásim, prvým pohľadom spoznávam známe tváre. Som tu! V kultúrnom dome vedľa reštaurácie Tumperek na Medzinárodnom seminári expedičnej speleológie.

Približne pred deviatimi mesiacmi sme si všimli na webe www.cavexclub.cz, že sa pripravuje prvý Medzinárodný ročník expedičnej speleológii v ČR, organizátorom je CAVEX CLUB. Na jar sa niektorí z nás zúčastnili základného kurzu SRT (Single rope Technique) organizovaný spomínanou organizáciou. Pri tej príležitosti sa pochopiteľne chceli dozvedieť viac o pripravovanom seminári. A keďže všetko nasvedčovalo tomu, že program bude veľmi zaujímavý a aj obsadenie prednášajúcich je zaplnené špičkou v obore, tak sme neváhali a prihlásili sme sa traja z nášho združenia. Žiaľ povinnosti mojich spolucestovateľov im v posledných dvoch týždňoch pred seminárom skrížili plány a tak som sa vybral sám. Možno sa spýtate, čo robia potápači na speleologickom seminári. Nuž, témy seminára úzko súvisia s potápaním, celá logistika príprav a postupov bezpečnosti v potápaní vznikla na základe skúseností špičkových jaskyniarov z celého sveta. A tak kde inde naberať skúsenosti a odpovede na nejasnosti ohľadom bezpečnosti a rešpektu pred životnými živlami ako na aktivitách, kde sa stretnú ľudia, z ktorých sa niektorí tomu venujú skoro každý týždeň.

S prítomnými si nalievam výborný teplý čajík, na ktorý som sa tešil hádam už od jari, keď sme v týchto priestoroch preberali teóriu k SRT. Prezerám si vystavené darčekové predmety a ukážky výstroja jednotlivých značiek. Pomaly si sadám a pripravujem si blok na zapisovanie poznámok. Za chvíľu Oldřich Štos otvára seminár a začína prvá prednáška:

Kam se ubírá světová expediční speleologie?
Where is proceeding the world´s expedition caving?
Oldřich Štos
Dostávame prvé zhrnutia kam a akým spôsobom sa poberajú organizátori jednotlivých expedícii. Preberali sa jednotlivé pohľady na bezpečnosť, že za peniaze sa nedá kúpiť skúsenosť, ale aj to, že sa netreba hanbiť povedať – „Ja do toho nejdem!“, ešte dostatočne vopred pred tým, než nastane problém z toho, že sme niekde, kde by sme ani nemali byť. A tiež si treba dávať pozor na jednoúčelové akcie, ktoré nikam nevedú – strata peňazí času a energie.

Speleologická etika při významných objevech v zahraničí
Caving ethics by important discoveries in foreing countries
Branislav Šmída
Čo je to Etika pri expedícii ako ju charakterizovať a dá sa vôbec dodržať od všetkých zainteresovaných strán? Kedy nastávajú problémy s povoleniami a ako ich predvídať a riešiť. Čo všetko a komu sa na expedíciach nepáči. Na tieto otázky nám vyčerpávajúco odpovedal a radil z vlastných skúseností Braňo Šmída.

Problematika dlouhodobých pobytů v podzemí, bezpečnost pohybu
Problems of long stayings in the caves, movement security
Petr Polák
Ako zabezpečiť bivakovanie pri dlhodobých pobytoch v jaskyniach ako zvýšiť a zabezpečiť komfort. Čo je to komfort pri dlhodobých pobytoch. Vyčerpávajúce rady ako udržať účastníka expedície v pohode počas celého pobytu. Čo sa zároveň očakáva od takéhoto člena tímu, ako ho pripraviť a ako zabezpečiť bezpečnosť tímov pri takýchto pobytoch. Naozaj obsiahlo a veľmi poučne spracovaná téma.

Pri tejto prednáške som takmer nestíhal zapisovať množstvo postrehov, ktoré človek získaval. Píšem, píšem a zároveň si uvedomujem, ako dobre, že som sem prišiel a že to naozaj splní moje očakávania. Za tak krátku dobu, tak veľa zosumarizovaných informácii na jednej kope. Možnosť klásť otázky a diskutovať s tými najskúsenejšími, áno, má to veľký význam robiť takéto stretnutia. Prednáška a diskusia k poslednej prednáške skončili a už všetci sa tešili na ďalší blok, ktorý prezentoval Martin Furtak:

Koruna podzemí aneb sestup do TOP nejhlubších vertikál světa
The Crown of the Subterranean or TOP deepest shafts of the world
Martin Furtak & SK Bobry Zagan
Kde všade sa táto skupina ľudí dostal a s čím sa stretla, to bolo obsahom pekných fotografií doplnením o komentáre.

V miestnej reštaurácii sme sa posilnili výborným obedom, povyprávali sme sa s kamarátmi a utekali sme na ďalší blok prednášok.

Specifika speleologie v těžce dostupných lokalitách
Specifics of caving in hardly available caves
Branislav Šmída
Ako to bolo na stolových horách Roraima, na čo všetko si treba dávať pozor pri presunoch takýmto terénom a ako na to. Ako ušetriť čas, strava, príprava a presun materiálu. Veľmi cenné rady doplnené s prezentáciou pekných fotografií.

Úskalí a problematika objevů, sestupů do obřích vertikál
Problems of exploration and descents to big vertical shafts
Oldřich Štos
S čím býva pri hľadaní takýchto vertikál najčastejšie problém. Ako ho riešiť. Prístup a lokalizácia lokality. Čo s vodou a ako ju brať na vedomie.

Specifika fotodokumentace v jeskyních pod vodní hladinou
Radek Husák
Fotografovanie na suchu verzus vo vode. Čo možné je a čo možné nie je a ktoré faktory ovplyvňujú kvalitu fotografie. Ako sa pripraviť na fotenie. Ktoré faktory potápač fotograf neovplyvní. Ako sa má správať tím pri fotení, kto má akú úlohu. Prednáška bola doplnená s ukážkou foto-výstroja a prezentáciou fotografií autora od svojich začiatkov do súčasnosti s ich komentárom. Pozreli sme sa na zaujímavé miesta, ktoré sú pre človeka-suchozemca nedostupné

Laviny a pohyb v nebezpečném terénu, prevence STOP or GO
Avalanches and movement in dangerous terrain, prevention STOP or GO
Janek Bednařík
Ak sa chcete, alebo musíte pohybovať v zasneženom teréne, mali by ste toho veľa vedieť, pokiaľ vám ide o bezpečnosť. Robia sa školenia niečo ako Kurz lavín, kde sa účastníci v priebehu niekoľkých dní naučia ako sa bezpečnejšie pohybovať po snehu a ako si zistiť aktuálny stupeň ohrozenia od lavín. Ukázaný bol základný výstroj, ktorý eliminuje čiastočne nebezpečenstvo a pomáha pri lavínach. V krátkosti boli predstavené postupy pri hľadaní obetí lavín a časové rozmedzie na ich záchranu. Je to len pár minút, ktoré máte na záchranu. Prednáška končila filmom a diskusiou. Veľmi pôsobivé a poučné.

Poskytnutí první pomoci při úrazech v podzemí a další možnosti prevence
First Aid in caves and other prevention
MUDr. Bedřich Kala
Niekedy človeku nepraje šťastie a stane sa mu úraz, žiaľ v jaskyni je každý úraz vážny, človek si sám nepomôže. Ako riešiť situáciu so zraneným, keď sa to stane. Ako mu pomôcť a pri tom nezvýšiť jeho ohrozenie, čo by sme mali so sebou nosiť a čo nepodceňovať pri pomoci. Ako vplýva CO a CO2 na organizmus ako sa to prejavuje a aké sú pridané hrozby v uzavretých priestoroch.


Krátka pauza, po nej nasleduje blok prednášok začínajúci filmami, ale čas pokročil a moje povinnosti na ďalší deň ma nútia opustiť skupinu príjemných ľudí, ochotných rozdávať svoje skúsenosti a vedomosti. To, že som nestihol všetko pozrieť ma trochu mrzí, ale teším sa, že sa mám na čo pri najbližšom stretnutí tešiť. Do ďalšieho ročníka prajem čo najviac motivácie organizátorom a prispievateľom. Ďakujem za poučné stretnutie a za nové poznatky, ktoré by som možno ani nemal ako získať.

Uvedomujem si ešte jednu vec, že moje získané skúsenosti si musím čo najrýchlejšie zapísať, aby som sa z nich mohol poučiť, kedykoľvek ma to napadne. Zároveň, sa snažím odovzdať tieto informácie členom združenia. Inak by vlastne moja účasť na takomto seminári ani nepriniesla žiaden osoh.

Veľa úspechov pre ďalšie ročníky praje
Miroslav Zverka a kolektív STUBA DIVERS

Toto potápačské stretnutie v lome Leštinka bolo vlastne mojim prvým potápaním v Čechách, mojim prvým potápaním v zatopenom lome a mojim prvým potápaním v odlúčení od rodinných lások. V podstate išlo o trojkovú akciu – takmer všetko sa odvíjalo od číslovky tri.

Tak napríklad: náš pobyt trval celé tri dni a noci, potápal som sa celkovo tri krát, počas ponorov som si vyskúšal tri požičané veci - suchý oblek, HID svetlo a polovičku suchého podoblečenia od buddyho. Taktiež som mal pocit, že ide o akciu troch chalanov. Takmer všetko a takmer každú činnosť chalani podriaďovali nielen chladnejšiemu počasiu, ale hlavne dobrej nálade a pohode. No ešte že sme mali vodcu svorky. Kombináciou menovaných cností a činností vznikla naozaj pekná akcia, na ktorej som sa naučil tri veci: šesť dobrých ľudí sa vyspí aj na menej ako troch posteliach, všetky takmer celé prebdené noci ak sú prebdené s humorom a s dobrou témou na rozoberanie (samozrejme o potápaní, žiadny šport či ženy) môžu človeka mnohému naučiť a hlavne - pri potápaní je potrebné dodržiavať dohodnuté pravidlá. V opačnom prípade sa totiž môže stať, že vám v rámci „výchovy“ trebárs vypadne regulátor z úst.

Priebežne nám vznikli aj tri nechcené situácie: roztrhla sa krčná manžeta, vypálila sa HID žiarovka (nechápem prečo nemajú túto súčiastku DIR potápači vo výbave dvojmo keď môžu mať kopec iných zbytočností :)), a mierne krvácanie z ucha ako následok zlého vyrovnávania tlaku v dutinách.
No s určitosťou viem, že na zatopený lom sa chcem vrátiť z viacerých dôvodov: pekná lokalita s pekným prostredím, slušné zázemie s podporou miestnej potápačskej základne a do tretice, chcem si dokonalejšie nafotiť bieleho jesetera či miestne obrovské Koi kapre.
Žiaľ osobne som sa pri fotení dopustil troch chýb: v dosť mútnej vode som spolu s kombináciou svetla baterky nezvládol osvetlenie fotených objektov, nezvládol som odhadovanie vzdialenosti pri fotení plachých kaprov, a po tretie, úplne ma fascinoval biely jeseter, tu som nezvládol „čas“ - ryba preexponovaná a kalné pozadie podexponované.

A do budúcna treba vyriešiť taktiež minimálne tri veci: zabezpečiť a dbať na detaily výstroja, treba viac precíznosti, trpezlivosti a súhry tímu, pri fotení objektov alebo rýb a hlavne treba viac potápať a skúšať – trénovať.
Foto: Leštinka

Jednoľanová technika ako prostriedok k prieskumu a explorácie vertikálnych podzemných priestorov je používaná jaskyniarmi celého sveta. Pri hľadaní informácii na internete, som natrafil na kurz SRT (Single Rope Technique) pre začiatočníkov, ktorý organizoval CAVEX CLUB. Moje rozhodnutie zúčastniť sa tohto kurzu padlo v podstate ihneď. Nakoniec sme sa nazbierali traja – Miro Zverka, Ján Tima a moja maličkosť – Ivan Dobry. Termín kurzu padol na víkend 03.–05.05.2008.

Doprava do obce Rudice v ČR (mapa), miesta konania kurzu bola bezproblémová.

Počas dvoch dní sme sa postupne oboznamovali s jednolanovou technikou. V sobotu doobeda prebehla teoretická časť v kultúrnom dome Tumperek. Boli sme oboznámení so základmi bezpečného pohybu po jaskyni a prebrali si kompletný hardware používaní pri lezení na jednom lane. Po výdatnom obede v miestnej „hospode“ sme sa presunuli ku skalám v Rudickem propadání, prezývaním Kolibky. Tam nasledovali praktické ukážky a nácvik technik zlaňovania, výstupu po lane, preisťovania na kotviacich bodoch, zachráni na lane a možnosť vyskúšať si ručné vŕtanie a osadzovanie nitov. Podvečer sme sa presunuli na ubytovňu a neskôr do miestnej „hospody“ kde sme sa venovali upevňovaniu vzťahov s miestnymi jaskyniarmi.

V nedeľu ráno sme sa presunuli k Hankeinstainovej propasti (-70m) k stene Macochy, kde sme si zručnosti nadobudnuté v predchádzajúci deň, vyskúšali naostro. Kurz bol ukončení v nedeľu poobede a všetkými zúčastnenými hodnotení ako úspešní (stratený 0, zranený 0). Ako začiatočník hodnotím kurz veľmi pozitívne a som rád, že som sa niečoho podobného mohol zúčastniť. Spoznali sme veľa príjemných ľudí. Na záver sa chcem poďakovať usporiadateľovi CAVEX CLUB, Brno, jeho lídrovi – Mr. Spider a popriať celému klubu veľa ďalších úspechov v ich práci.
Foto: Fotogaléria – Kurz SRT Rudice 03.–04.05.2008

Slniečko svietilo, vietor ustal a my sme v ranných hodinách nasmerovali svoje autá opäť do Senca na Hlboké jazero – na Gulášku, kde prebiehal ekologický deň spojený s posedením priateľov pri chutnom gulášiku, organizovaný potápačským klubom Atol Senec. Po príchode na lokalitu sme sa tešili aj prítomnosti firmy Agama, ktorá tu prezentovala svoje výrobky a ľudia si mohli vyskúšať ich novinky. Po pozretí noviniek sme sa vydali s vrecami na obhliadku okolo jazera.

Aj tento rok sa usilovne zbieral odpad. Musím priznať, že na tvárach starších pravidelných účastníkov bolo vidieť malý úsmev, čo znamenalo, že je tu menej odpadkov ako pominulé roky. A naozaj, navôkol bolo všetko krásne zelené bez odpadkov. Nuž stav, ktorý si pamätáme pár rokov spätne sa konečne začína meniť. Sme radi, že si už ľudia uvedomujú, že pokiaľ chcú byť v krásnom prostredí, musia si ho aj udržiavať. Sem-tam treba pomôcť prírode. Je omnoho príjemnejšie pohybovať sa v krásnom prostredí ako v mieste s odpadkami. Veď napokon tých možností u nás, kde vybehnúť s „nádobyčkom“, veľa nie je, tak by sme si to mali vážiť a vzájomne si pomáhať. Vôbec nás neprekvapuje, že práve počas ekologických dní na lokalite nenájdeme práve tých, ktorí sú zodpovední za neporiadok.

Po čistení a vynesení odpadkov z okolia aj zvody do pristaveného kontajnera, sme sa začali stretávať pri stole s gulášom, počas oddychu prebiehali diskusie medzi účastníkmi. Veď nemáme tak veľa príležitosti aby sme sa mohli stretnúť v takomto veľkom počte naraz a s toľkými známymi priateľmi. A je naozaj veľmi príjemné vedieť, že Eko deň už nie je len o odpadkoch. Ja mám len jedno prianie, keď si listujem, alebo keď navštevujem iné lokality určené na takýto spôsob oddychu, vždy si predstavujem, že jedného dňa prídem na Gulášku a tam bude tiež tak krásne a tak príjemne so všetkým komfortom, ktorý ponúkajú iné lokality. Možno sa nám to už čoskoro a spolu podarí.

Po počiatočnom vyhlásení účastníkov s najlepšou dochádzkou v súčte na doterajších ročníkoch sa začal hlavný program 10. ročníka sympózia technických potápačov, konanom dňa 08.03.2008 vo Vizoviaciach v rekreačnom stredisku Revika. Stretlo sa opäť veľké množstvo zapálených potápačov, ktorí vedia nielen oceniť záujmy ostatných, ale aj povedať niečo o svojom pôsobení ostatným. Prišlo aj pár ľudí zo Slovenska.
Z celého programu vypichnem najdôležitejšie a zrejme aspoň pre mňa najzaujímavejšie príspevky.

Najväčší obdiv vzbudila diskusia o SCR a CCR, ktorú moderoval Honza Žilina. Kládol otázky výrobcom a prezentujúcim majiteľom RB-čiek. Veľmi zaujímavý spôsob prevedenia diskusie – porovnávali sa jednotlivé parametre a to u všetkých modeloch. Otázka – odpoveď. Prezentovali sa štyri klony RB 80 (SCR – Semi Closed Rebrathor) v zastúpení EDO 04, Habanero, Satori, Tres presidentes a potom 4 modely CCR Hammerhead, Megalodon, Ouroboros, Kiss, Submatix. Na konci diskusie odznelo staré známe: „Nepotápaj sa s RB pokiaľ ho nevyhnutne nepotrebuješ!“ A takých prípadov naozaj nie je veľa, kedy nie je možné potápať s otvoreným okruhom.

Rovnako pekne bola urobená prezentácia o zabezpečení WR freediving-u ČR Martina Štěpánka. (David Čani, David Skoumal, Pavel Riedl, M. Prachař, M. Lukáš, a plno ďalších).

Na prednáške F. Novomeského sme sa dozvedeli niečo o rôznych spôsoboch vzniku Barotraumy a to vo všetkých dutinách ľudského tela. Nechýbali ani súvislosti s nehodami a pekné zábery, tak ako vždy.

Veľmi zaujímavá bola prednáška o samotnej existencii PFO pri niektorých dospelých jedincoch, štatistika DCS s ohľadom na prítomnosť PFO. Boli ukázané aj možnosti detekcie a odstránenia PFO. Prednášal Dr. Štěpán Novotný.

Z jaskynných prezentácii bola najzaujímavejšia o pôsobení skupiny Radka Husáka v podaní Kamili Svobodovej – Jaskyne Sardínie, Mexika, Čiech. Je až neuveriteľné čo všetko skrýva Moravský kras, je to úžasné.

Účastníci videli aj film Pavla Riedla – habitat v Hranické propasti. Spôsob zabezpečenia a priebehu spustenia habitatu do priepasti (David Skoumal, Pavel Riedl, M. Prachař, M. Lukáš, a plno ďalších).

História potápania v projekte Česko-Slovenskej speleologickej potápačskej skupiny Xibalba Mexiko, Radoslav Husák.
Viac na: Strany potápěčské, DIVESTAR
Foto: Tech meeting 2008

Náš spriatelený potápačský klub Atol Senec bol prípravným tímom pre prvé plávanie Klubu ľadových medveďov v tomto roku. Na Troch kráľov bolo veľmi ponuré počasie, pršalo od rána, mrzlo a tvorila sa poľadovica. Napriek tomu sa tejto „zmrznutej“ akcie zúčastnilo pomerne veľa ľudí. Ľudo, Peťo a ešte niekoľko odvážlivcov zručne narábali motorovou pílou, menili ľadovú plochu na vodnú, robili bezpečnostné opatrenia tak, aby Trojkráľové plávanie s ľadovými medveďmi dopadlo dobre. Otužilci sa mali okúpať až o 14.00 hod., ale na príprave tejto akcie sa tvrdo pracovalo už od rána, aby bol výsledok tip-top. Pred príchodom plavcov sa dokonca aj počasie umúdrilo a prestalo pršať, takže medvede mali priam horúce popoludnie (teplota vzduchu –1 stupeň, teplota vody 0 stupňov). Najväčší odvážlivci, boli nimi 2 muži – plávali v ľadovej vode 21 minút. A prečo tak dlho? Celú akciu nakrúcala televízia TA3 a reportérovi jeden z nich povedal, že budú vo vode asi 20 minút. Tak chceli splniť daný sľub. Akcia bola veselá, naozaj vydarená, aj napriek nepriazni počasia. Za STUBA DIVERS sa zúčastnili ako pozorovateľky a obdivovateľky Vierka a Hrdlička.
Foto: ľadové medvede