Štrkovecké jazero – Bratislava/časť 2.
V Bratislave sa nachádza niekoľko ďalších štrkovísk, ktoré sa v minulosti, niektoré aj v súčasnosti využívajú na kúpanie sa bez dostatočných bezpečnostných opatrení a žiaľ aj bez potrebných sociálnych zariadení.
V roku 2006 to bolo 5 vybraných prírodných jazier v Bratislavskom kraji (Zlaté piesky, Vajnorské jazerá, Veľký Draždiak, Slnečné jazerá v Senci, Ivanka pri Dunaji), ktoré podliehajú aj povinnému monitoringu, v rámci ktorého sa v prísne dvojtýždňových intervaloch sleduje a vyhodnocuje kvalita vody v 5 sledovaných ukazovateľoch (2 sú mikrobiologické a 3 sú chemické).
Správa o kvalite vody v SR na základe jej monitoringu sa každoročne predkladá Európskej komisii a prezentuje sa v celoeurópskom porovnávacom hodnotení.
Neďaleko Štrkoveckého jazera sa nachádza nádrž Rohlík. Tá je v blízkosti nemocničného komplexu Ružinov a v súčasnosti je už dlhé roky neudržiavaná, Dôsledkom toho je veľmi zarastená. Nádrž Vajnorka leží tesne pri diaľnici, v súčasnosti nemá pre nedostatok miesta kvalitné odpočinkové plochy. Bližšie k mestu medzi výpadovkami z Bratislavy sa nachádzajú Zlaté piesky (max. hĺbka 9 m) – verejné kúpalisko s bufetmi a sociálnymi zariadeniami.
V Petržalke sú dve lokality – Veľký a Malý Draždiak. Malý Draždiak je na tom podobne ako nádrž Rohlík, voľakedy obľúbená lokalita rybárov, v súčasnosti veľmi znečistená a zarastená rastlinami. Veľký Draždiak (max. hĺbka 16m) využívajú ľudia na kúpanie, prebieha na ňom neorganizovaná rekreácia.
V blízkych Rusoviec je veľké neudržiavané Rusovecké jazero – „Candell“ (max. hĺbka 5 m). A kúsok od neho malé jazero, ktoré je zarastené a znečistené odpadmi v jeho okolí. Veľké Rusovecké využívajú ľudia na kúpanie. Obe sú bez bezpečnostných opatrení a sociálnych zariadení. O pár kilometrov ďalej pred Čuňovom je štrkovisko Čuňovo (max. hĺbka 9 m). Rovnako aj toto ľudia využívajú ku kúpaniu, ale bez sociálnych zariadení a bezpečnostných opatrení.
Z bratislavských štrkovísk bola na revitalizáciu a premenu na prírodne kúpalisko najvhodnejšia Kuchajda. Je v pomerne husto zaľudnenej lokalite mesta, v blízkosti železničnej stanice Bratislava-Nové mesto. Približne len jeden kilometer od sídliska a vodnej nádrže Štrkovecké jazero.
Prednosťou je aj jej dobrá dostupnosť verejnosťou pri cestovaní mestskou dopravou.
Voda bola na Kuchajde v minulosti znečistená priesakmi z otvoreného odpadového kanála blízkej chemickej továrne. Zmenou výrobného programu a zavedením kanalizácie odpadových vôd sa kvalita vody aj vzduchu v okolí Kuchajdy podstatne zlepšila.
V súčasnosti je takmer rovnaká ako na Zlatých Pieskoch. Pre návrh objektov pri nádržiach je rozhodujúcim údajom výška hladiny, v našom prípade výška hladiny podzemnej vody, ktorá korešponduje s hladinou vody v štrkoviskách.
Preto sme sa rozhodli podrobnejšie preskúmať závislosť medzivodnými stavmi na Dunaji a hladinou podzemnej vody.
Závislosť medzi vodnými stavmi na Dunaji a hladinou podzemnej vody
V oblasti spomínaných štrkovísk hladinu podzemnej vody ovplyvňuje jednak podzemná voda stekajúca zo svahov Malých Karpát, jednak úroveň hladiny vody v recipiente, ktorým je Dunaj. Ich súčinnosť je podmienená geologickým zložením tohto územia.
Bratislavská oblasť je charakteristická vrchnou vrstvou piesčitých hlín, pod ktorou je mohutné súvrstvie štrkopieskových sedimentov, ako pozostatok sedimentačných procesov pri meandrovaní Dunaja.
Severovýchodný okraj tejto oblasti ohraničujú Malé Karpaty. Tieto dva faktory rozhodujúcou mierou ovplyvňujú hladinu podzemnej vody.
Na základe hodnotenia hladín podzemnej vody v sondách na území Bratislavy zostavila Joklova (1985) mapy hydroizohyps pre minimálne a maximálne vodné stavy na Dunaji.
Pri minimálnych vodných stavoch smeruje prúdenie podzemnej vody zo svahov Malých Karpát vo východnej časti Bratislavy do hornej časti Žitného ostrova.
Pri maximálnych vodných stavoch priteká do tejto oblasti aj voda z Dunaja, čím sa zvyšuje hladina podzemnej vody. Pre zaujímavosť sú uvádzané rozdiely minimálnych a maximálnych hladín podzemnej vody – minimum bolo namerané 30. 11. 1983 a maximum 5. 7. 1975. Pre sondu 726 Pálenisko bol rozdiel 1,5 m, pre sondu 716 Štrkovec 1 m a pre sondu 727 Kuchajda tiež 1 m.
V posledných troch desaťročiach pred uvedením vodného diela Gabčíkovo do prevádzky sa na úrovni hladiny podzemnej vody prejavilo prehĺbenie koryta Dunaja. Vodné diela postavené na Dunaji v Nemecku a Rakúsku zachytávajú splaveniny, ktoré sa usadzovali pod Bratislavou. Tým sa zvýšila unášacia schopnosť Dunaja a namiesto usadzovania nastalo postupné zahlbovanie dna a znižovanie vodných stavov v celom našom a hraničnom úseku Dunaja.
Podľa meraní, ktoré uvádza Liška (1993), zvyšovalo sa priemerné zahlbovanie postupne z 1 cm/r v šesťdesiatych rokoch, na 3 cm/r v sedemdesiatych, až na 20 cm/r v posledných rokoch.
V profile starého mosta dosiahlo zníženie až dva metre. Znížením úrovne recipienta sa znížila aj hladina podzemnej vody, čo sa neprejavilo len v tesnej blízkosti toku, ale aj vo väčšej vzdialenosti. Zmena k lepšiemu nastala po dokončení vodného diela Gabčíkovo.
Hrušovskou zdržou sa zvýšila úroveň vody v Dunaji, v dôsledku čoho sa zvýšila hladina podzemnej vody.
Údaje o hladine podzemnej vody (m n. m.) merané v troch sondách:
ZS–726 Pálenisko-Piesčiny, ZS–716 Štrkovec, Záhony-Šmidkého, ZS–727 štadión Inter.
Spoločné merania vodných stavov a hladín podzemnej vody boli uskutočnené v rokoch 1969–1991. Z tohto časového obdobia boli vybrané také úseky, v ktorých sa výrazne prejavili zmeny vodných stavov aj v sondách vzdialenejších od Dunaja. Boli to roky 1974–1979.
Zvýšenie hladiny vody v Dunaji na vodočte Bratislava o jeden meter spôsobí o 5 týždňov neskôr zvýšenie hladiny podzemnej vody na jazere Štrkovec o 0,16 m a na Kuchajde o 0,14 m.
Dlhodobé vzdutie hladiny vody Hrušovskou zdržou na kótu 131,1 m n. m. malo vplyv aj na hladinu podzemnej vody a spôsobilo jej zvýšenie. Celkový vzostup hladín podzemnej vody na ľavom brehu Dunaja za r. 1993 graficky znázornili Chalúpka a Popelková (1994). Izočiara najväčšieho zvýšenia má hodnotu 1,5 m a pohybuje sa od budovy Univerzity Komenského na Šafárikovom nám., poza autobusovú stanicu, ponad olejový prístav po Malý Dunaj.
Izočiara najväčšieho zníženia má hodnotu 0,1 m a rozprestiera sa východne od železničnej stanice Bratislava – Vinohrady až za Zlaté Piesky. Podľa tejto mapy je celkový vzostup hladiny vody na Kuchajde 0,5 m a na Štrkovci asi 0,85 m.
Na takúto vyššiu úroveň vody bolo potrebné urobiť úpravu brehov a vstupov do vody, pričom bolo treba brať do úvahy aj zvýšenie hladiny vody v štrkoviskách vplyvom jarného odtoku z topiaceho sa snehu alebo výdatných dažďov.
Pripravil kolektív STUBA DIVERS, spracoval Miroslav Zverka
Zdroje informácií:
Časopis: Životné prostredie, Vydavateľ: Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava, Ročník: 1996, Číslo: 6,
Anna Tresová – Ovplyvnenie hladiny vody štrkovísk Štrkovec a Kuchajda vodnými stavmi Dunaja;
Chalúpka, J., Popelková, Z., 1994: Vzostupy hladín podzemných vôd v ľavobrežnej časti Bratislavy po uvedení VD Gabčíkovo. Vodohospodársky spravodajca 10, p. 21–22;
Joklová, J., 1985: Vplyv Dunaja na hladinový režim podzemných vôd na území mesta Bratislavy. SvF STU Bratislava, 72 pp.;
Leško, A., 1993: Vplyv zmeny hladiny vody na rekreačné využitie štrkoviska Kuchajda. SvF STU Bratislava, 68 pp.;
Liška, M., 1993: Zastavenie procesu erózie dna Dunaja. Urbion Bratislava, Urbanita, p. 27–28;
Monitorovanie hydrologického režimu v oblasti vodného diela Gabčíkovo. Ročná správa za hydrologický rok 1994. SHMU Bratislava, 1995, 69 pp.;
Tresová, A., Tresa, F., 1988: Možnosti odberu vody z kopaných nádrží. In. Zborník z konferencie Vodné zdroje pre závlahy. DT CSVTS Žilina, p. 117–124;
Tresová, A., Zalesáková, D., 1992: Možnosti rekreácie pri vode v Bratislave. Životné Prostredie., 26, 6, p. 305–307;
Zemanová, A., 1995: Revitalizácia Štrkoveckého jazera. Život. Prost., 29, 4, p. 216–217;
Fotografie z lokalitity Štrkovecké jazero:
• Fotografie – Štrkovec 04. 12. 2005
