Niečo o ostriežoch

Aj unás sa môžeme stretnúť s jeho viacerými formami, ktoré vznikli v závislosti od prostredia v ktorom ostrieže žijú. Ide o tzv. jazernú a riečnu formu. Riečna forma je väčšinou o niečo menšia. U jazernej formy môžeme ešte hovoriť o forme príbrežnej – žije v stáde a rastie veľmi pomaly, o forme hlbokej vody – je samotárska a rastie rýchlo. U prvej formy sa môžeme stretnúť s jedincami max. 0,5 kg a 20 cm, u formy hbokej vody j to až 3 kg a 40 cm, ale to je dnes už ojedinelý jav. Bežnejšie sú 1,5 kg kusy. Väčšie resp. najväčšie exempláre poznáme bohužiaľ už len z fosílnych nálezov, kde boli objavené až 60 cm jedince.

Zafarbenie ostrieža je sivozelené príp. zelenožlté, chrbát je tmavší. Boky majú nádherný zlatistý lesk. Lemuje ich 5 až 9 priečnych čiernych pruhov. Prsné plutvy sú žlté, ostatné červené. K neresu dochádza v apríli až máji, na plytčinách vzdialených od brehu so štrkovitým alebo piesčitým, čistým dnom, keď teplota vody dosiahne viac ako 7°C. Samica ikernačka vypustí z jedného nepárneho vaječníka až 300 000 ikier v podobe dlhých rôsolovitých pásov. Tie môžeme vidieť pri ponore v tomto období navinuté na predmetoch pod hladinou, ale aj na kameňoch, kmeňoch potopených stromov a pod. Maximálne však do hĺbky okolo 6 metrov, kde teplota neklesá pod spomínaných 7°C.

Ak hovoríme o ostriežovi tak, si buďte istí, že nejde o žiadneho vegetariána. Je dravcom so všetkým, čo treba. Mladé ostrieže sa živia planktónom, larvami hmyzu, jedince s dĺžkou okolo 16 cm už začínajú požierať živé ryby. Ostrieže nad 20 cm sa živia takmer výlučne rybami, malými ploticamia a beličkami. Nepohrdnú však ani svojimi menšími súkmeňovcami, takže u ostrieža môžeme v kľude a bez ostychu hovoriť o kanibalizme.

Čo sa mi raz prihodilo?

Raz som bol svedkom takéhoto javu, keď sme sa s priateľmi potápali v noci na Seneckých jazerách pri ostrove. Ja a môj buddy (potápačský partner) sme vypli svoje baterky v rámci výcviku krízových situácií. Po chvíli sme doplávali podľa svetielkujúceho kompasu ku brehu na plytčinu. Opäť sme rozsvietili svoje „reflektory“. Vliezli sme pod pontón našej chaty, na ktorej sme boli ubytovaní. Spal tam veľký, asi 3 kg ostriež. Okolo neho ako cínoví vojaci „postával“ ostrieží drobizg tak 5 cm veľký. Akonáhle sme nasmerovali svetelné lúče našich bateriek na veľkého ostrieža, stalo sa niečo úplne neočakávané. Akoby sa prebral z letargie a začal požierať malé ostriežiky, jedného po druhom ako malinu. Taký záchvat žravosti som ešte nikdy nevidel asi ani u človeka. Škoda, že som nebol vtedy vlastníkom vodotesného púzdra na moju Practicu (tým mladším asi neznámy pojem fotoaparátu na kinofilm z NDR). To by boli zábery. Ostriež požierajúci ostrieža. Taká príležitosť sa vyskytne raz za život. Nevadí, nemôže byť predsa v živote všetko naservírované ako na podnose. To by asi nebolo ono.

    

Často krát nám ochotne pózuje pred fotoaparátom a my môžeme sledovať jeho krásnu „tigrovitú“ kamufláž.	Malý ostriež (3 ročný) si vyhľadáva skrýše rovnako tak ako veľké jedince.

Jeho význam

U rybárov je ostriež celkom obľúbená ryba, hlavne u začiatočníkov. Mäso ostriežov je veľmi chutné, avšak jeho príprava vzhľadom k veľkému množstvu kostí je veľmi prácna. Z vlastnej skúsenosti vám však môžem povedať, že ak si odtrpíte piplavú robotu s jeho prípravou, výsledok bude stáť za to.

Peter Sumec Sýkora