Jaskyňa Mŕtvych Netopierov (JMN) / časť 2.
Štvorica zostúpila na chodník a pokračovala s výstupom na chatu M. R. Štefánika. Po príchode na Štefáničku a zaplatení ubytovania (treba sa hlásiť vopred) a po krátkom občerstvení (ceny výborné aj veľmi chutne varia) sme ešte podvečer vybehli na Ďumbier, odkiaľ bol krásny výhľad do dolín a na chatu JMN.
Pri spiatočnej ceste sme si poriadne obzreli masív „Kozie chrbty“, bol odtiaľ krásny výhľad do doliny na Trangošku a Kosodrevinu. Po návrate sme ešte chvíľu posedeli, niektorí pri varenom vínku, iní pri čaji, ale únava nás postupne premáhala a mi sme spokojne, vzhľadom na zážitky z dňa, zaľahli do postelí.
V nedeľu sme sa prebudili do krásneho slnečného dňa. Po raňajkách sme vyrazili k JMN, boli sme dohodnutý na deviatu hodinu. Počas zostupu síce niektorí zaváhali či sa radšej neostanú vonku opaľovať, ale po krátkom oddychu sme sa už všetci tešili do jaskyne.
| |
 |  |
 Zostup k jaskyni, pred nami v strede fotografie je masív Kozie chrbty z pohľadu od chaty M. R. Štefánika | Pri zostupe k jaskyni JMN sa nám ukázali Nízke Tatry v plnej kráse – pohľad na časť Chopku v mrakoch |
Rýchlo sme sa prezliekli a niektorí z nás vzhľadom na to, že trasa C smeruje 100 m dole od vchodu, a je tam viac vody ako na trase B, siahli po čižmách. Sprievodca Martin nám skontroloval výstroj, a začali sme zostup po trase A, po prejdení krátkeho úseku sme odbočili vpravo na trasu C. Hneď po pár metroch sme zistili že úroveň trasy je väčšia než včera.
Mali sme pred sebou prekážky s väčším stupňom námahy pri ich prekonávaní ako na trase B. Náš sprievodca bol veľmi ohľaduplný a dával nám vždy užitočné rady ako a kde sa chytiť, aby sme daným miestom prešli podľa možnosti čo najbezpečnejšie. Čakalo nás spúšťanie po zadku, pár lezení po šikmých klzkých stenách s pridŕžaním sa lana ako opory, a zúžené priestory. Najprv sme klesali približne 100 m dole od vchodu do jaskyne.
Absolvovali sme niekoľko viacmetrových zostupov po klzkom povrchu pridŕžajúc sa lana. Ale pritom sme si vychutnávali jedinečnú atmosféru, tá bola prítomná vďaka zmene charakteru chodieb, ktoré boli voči trase B užšie, strmšie, ale aj dlhšie. Čím viac sme išli hlbšie tým bol povrch vlhkejší. Zaujalo nás aj miesto, ktoré bolo voľakedy miestom tábora jaskyniarov pri viac dennom výskume.
V podvedomí sme si spomenuli na príbeh z knihy „Na dno sveta“.
Odpočívajúc na vlhkom piesku najspodnejšieho miesta našej trasy sme zo záujmom počúvali rozprávanie o histórii jaskyne. Po uplynutí pár minút, oddýchnutí sme sa pripravili na výstup k východu. Na začiatku výstupu je pevný niekoľko metrov vysoký železný rebrík s následným plazením sa v úzkej šikmej chodbe (tento úsek bol asi psychicky najťažší na C trase), nasledovalo lezenie cez vyššie prevýšenia.
Niektorý z nás neodolali pokušeniu napiť sa z malého jazierka pri ktorom sme sa na krátko zastavili. Vďaka prístupu Martina, sme boli všetci stále v dobrej nálade. Pri lezení k východu sme križovali cestu, ktorou sme išli smerom dole, pritom treba poznamenať, že hore sme sa dostali pomerne rýchlo. Preto sme tak rýchlo vystúpili, lebo chodby, ktorými sme liezli hore boli dosť strmé.
Po zvládnutí poslednej šikmej, klzkej steny sme sa ocitli na trase A, kúsok od východu. Prešli sme okolo cca 6000 rokov starých kostičiek netopierov, a boli sme za chvíľu vonku. Trasa C nám trvala necelé dve hodiny. Treba uznať, že bola omnoho krajšia na lezenie a na zážitky ako trasa B. Po prezlečení do „civilného“ sme sa ešte chvíľku vyhrievali na slniečku až sme sa pomaly pobrali domov.
Ako sme sa ešte neskôr dozvedeli, jaskyňu objavili v roku 1981. Sprístupnená verejnosti bola v roku 1989. Za tento krátky čas sa ľuďom, ktorí pracovali alebo ešte aj pracujú na jej objavovaní a jej sprístupnení, podarilo urobiť veľký kus práce, o čom sme sa presvedčili na vlastné oči. Milo nás prekvapila otvorenosť a priamosť miestneho jaskyniara s menom Milan Štéc.
Ďakujeme celému kolektívu z JMN za pekne prežitý víkend v priestoroch tejto krásnej jaskyne a za pohostinnosť, ktorou ste nás prijali. Obohatilo to našu dušu i myseľ.
Odchádzajúc z chaty JMN po peknom chodníku a neskôr pri zostupe na Trangošku po chodníku okolo potôčika, dívajúc sa na vôkol a všímajúc si niektorých turistov, sme si uvedomili, že ani pracovníci z Národného parku Nízkych Tatier to nemajú veru ľahké.
Po vzájomnom rozlúčení sa jednotlivých účastníkov na Trangoške, sme sa každý vydali na cestu domov, počas ktorej sme mali dostatok času na to, aby sme si uvedomili zopár dôležitých a hlavne poučných vecí z tohto víkendu.
| |
 |  |
| Oddych a zamyslenie sa po východe z jaskyne, na fotografii Richard (v ľavo) a Róbert (v pravo) | Miestny jaskyniar Milan Štéc, fotografia je z Jaskyniarskeho týždňa SSS 2006 v Nízkych Tatrách pri jaskyni JMN |
Fotografie z JMN
• Fotografie – Jaskyňa Mŕtvych Netopierov, júl 2007
Informácie
• Pokyny pre pohyb osôb v NT od Horskej Záchrannej Služby (HZS)
• Nízke Tatry, Horský hotel Trangoška
• Nízke Tatry, Chata gen. Milana Rastislava Štefánika (Štefánička)
Poistenie
Od 1. júla 2006 je osoba, ktorá sa nachádza v horskej oblasti, povinná uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú.
Ahoj,
mne sa na tomto výlete veľmi páčilo. Pekné je okolie, v ktorom sa nachádza jaskyňa. Samotná Bystrianska dolina je naozaj zaujímavá. Jaskyňa a privítanie miestnych jaskyniarov v nás všetkých zanechalo silné pozitívne spomienky. Ich otvorenosť k diskusiám a aj ich prístup k nám bol naozaj obdivuhodný.
Už teraz viem, že sa tam určite čoskoro vrátim, je aj prečo – vývoj geologických procesov, ktoré môže človek vidieť na vlastné oči. Krásne priestory, fajn ľudia, nádherná príroda, to sú fakty, pre ktoré sa to oplatí absolvovať opäť. Veľa úspechov praje
Miroslav Zverka
--------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte,
sme veľmi radi, že počas skvelého víkendu na Táloch sme do svojho programu okrem hrebeňovky Nízkych Tatier zahrnuli aj JMN. Mali sme veľké šťastie, že sme stretli partiu nadšených jaskyniarov a pridali sa k nim na trase B:)
V každej jaskyni je niečo čarovné, tu bolo čarovné, že sme chodili po miestach, ktoré sa zdali neprekonateľné. A tak ako aj v živote, aj v tejto jaskyni, sme všetci všetko zvládli a po 3 hodinách pobytu v podzemí s úsmevom uzreli lúče slnka.
Bol to skvelý zážitok a každému, kto túto jaskyňu nenavštívil to vrelo odporúčam...
Martinovi, ktorý nás sprevádzal prajeme veľa úspechov v práci a rovnako aj všetkým jaskyniarom.
Pozdravuje
Marcela a Martin
--------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte
Teší ma, že akcia, ktorú som pre Vás pripravil sa Vám tak veľmi páčila. Mám z nej rovnako pekné spomienky ako Vy. Ja len pevne verím, že sa budeme viacerí stretávať na takýchto akciách čoraz viac, veď uznajte sami, nebola by škoda nechať tieto krásy Slovenska nepoznané?
Ivan Dobry
Zúčastnení:
